Na cintoríne v Jastrabej dva detské hroby pripomínajú nesmiernu tragédiu.
FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
Dôvodom nepochopiteľného činu dvojice bolo, že deti im chceli úrady odňať a dať do ústavnej výchovy. V skratovom konaní dali rodičia prednosť smrti pred detským domovom. Niekoľkoročná ochranná psychiatrická liečba sa zmenila na ambulantnú formu a rodičia sa vrátili na miesto tragédie. Do osamelého domca neďaleko Jastrabej. Psychiatri sú presvedčení, že obyvateľom Jastrabej a neďalekého Ihráča nič nehrozí.
„S otcom rodiny som sa po prvýkrát stretol niekoľko rokov pred tragédiou. Bol vážne psychicky chorý, trpel predstavami, že ho ľudia ohrozujú a bol uzavretý do seba. Počas liečby tieto príznaky ustúpili,“ hovorí Jindřich Cupák z Psychiatrickej nemocnice v Kremnici.
Psychika muža však mala veľké výkyvy, k zlepšeniu určite neprispelo, že im chceli úrady deti odobrať. V tom čase otec požiadal o priepustku. Keďže bol na tom psychicky pomerne dobre, nebol dôvod mu ju nedať.
Otec Jaroslav vyrastal v detskom domove, bol Róm, no ku svojej komunite sa nehlásil. Vyštudoval strednú ekonomickú školu a robil inšpektora v spotrebnom družstve. Spoločnosť ho však celkom medzi seba neprijala a zostal v akomsi medzipriestore. Tu sa zrodil základ jeho vnútorného konfliktu. Štvorčlenná rodina sa postupne izolovala od okolia, zatiaľ čo medzi partnermi a deťmi sa utvoril pevný zväzok. Manželka sa svojmu mužovi úplne podriadila a nasledovala ho po jeho chorobnej ceste. „Myslím si, že trpeli viac odmietaním ako chorobou samotnou,“ dodáva doktor Cupák. Manželia postupne spoločne dospeli k rozhodnutiu, že deti si vziať nedajú. Deťom v spánku podrezali hrdlá, obliekli ich a uložili na posteľ. Vzali povraz a spoločne sa chceli obesiť. Konár sa však pod dospelými telami prelomil. Skúšali to ešte na železnici, nakoniec to však nezvládli a skutok oznámili polícii.
„Nešlo o chladnokrvnú agresiu predátorského typu. Dvaja ľudia sa stali obeťou vlastného negatívneho citového prežívania. Je tragédiou, že na to doplatili dve malé deti. Mojím osobným presvedčením je, že okolie by mohlo týmto ľuďom pomôcť viac, ako všetky predpísané lieky. Treba si uvedomiť, že keby boli títo ľudia duševne zdraví, nikdy by k takému činu neprišlo,“ konštatuje Cupák.
