Ľubica Orsághová vyzerá skvele, je štíhla, stále sa usmieva, na tvári žiadna vráska. Hovorí, že sa o seba nijako zvlášť nestará. „Človek zrejme vyzerá tak, ako sa cíti. Možno je to aj pohodou, dokážem si ju vytvoriť, aj keď je veľa starostí. Veľa vecí sa dá obrátiť na humor.“ FOTO SME - PAVOL FUNTÁL

Po mesiaci predstavujeme ďalšiu podnikateľku, ktorá sa chce o svoje skúsenosti podeliť s inou ženou. Tento projekt úspešne funguje v Nemecku, Rakúsku a v Čechách.

Tentoraz sa chce mentee venovať Ľubica Orsághová (38), majiteľka predajne s kvetinami, drevenými soškami, čajmi, keramikou, sviečkami, skrátka obchodu s drobnosťami, ktoré potešia dušu. O takúto mentorku prejavili záujem samé ženy.

Späť ku kvetom

„Pôvodne som skončila stavebnú priemyslovku, ale bol to omyl, vždy ma lákali kvety, aranžovanie,“ hovorí Ľubica Orsághová. Po škole rok pracovala v odbore, potom sa vydala a nasledovala desaťročná prestávka, materská „dovolenka“, počas ktorej sa Ľubica Orsághová venovala svojim trom deťom. „Bola som doma spokojná, ale často som premýšľala, čo budem robiť.“ Začala pestovať kvety, aranžovať, zaujímať sa o čaje, relaxačné techniky, jogu, feng-shui. „Keď som bola prvýkrát v čajovni v Nitre, nemohla som odísť, chodila som od dózy k dóze a potom som začala domácnosť šokovať všelijakými čajmi. Nie vždy to padlo na úrodnú pôdu,“ smeje sa.

Keď mal najstarší syn deväť rokov, dcéra sedem a najmladší sa chystal ako trojročný do škôlky, prenajala si priestory pod panelákom v Pezinku a spolu s manželom ich prerobili na predajňu. „Boli sme treťou predajňou v Pezinku, ľudia neboli zvyknutí, musela som získať podpisy všetkých nájomníkov, presvedčiť ich, že tam nebudeme predávať nič nekalé.“

Nebála sa po desaťročnej prestávke začať pracovať v novej oblasti? „Nemala som skúsenosti, manžel ma odhováral, je zodpovednejší. Ja som nevidela svoj nápad vo všetkých súvislostiach. Ale keď som už začala, muselo to ísť, som cieľavedomá. A nakoniec bol aj manžel ochotný pomôcť, vždy bol tam, kde som ho práve potrebovala. Tým, že som mala predajňu pod bytovkou, deti vždy vedeli, kde ma nájdu.“ Dnes je predajňa Ľubice Orsághovej v centre Pezinka. „Obchody sa zo sídliska presťahovali, ľudia prestali chodiť naším smerom.“

Domácnosť ako hodinky

Ľubica Orsághová verí, že nič na svete nie je náhoda. „Veľakrát nad niečim rozmýšľam, a ono sa to stane. Napríklad sa nepredávajú kvety, poviem si, keby sa aspoň tie ruže predali. A potom príde zákazník a povie - 19 ruží.“ Hovorí, že najdôležitejšie preto, aby sa vám darilo v práci, je rodinná pohoda. „S deťmi si rozumieme, doma sme dobrý kolektív.“

Všetci presne vedia, čo majú robiť. „Kto upratuje, kto umýva riad. Ja varím, snažím sa to urobiť ešte pred odchodom do práce. Nežehlím, to pokladám za stratu času. Keď syn teraz začal nosiť košele, naučil sa ich žehliť sám.“ A na čo jej čas nezostáva? „Trošku ma mrzí, že mám menej času podebatovať si s deťmi, tie večery, keď prídem domov, sú krátke. S manželom chodíme dvakrát do týždňa večer hrať volejbal, to si nenecháme ujsť. Nevnímam to, ale asi robím všetko veľmi rýchlo. Keď k nám do obchodu príde mama s dcérou a vyberajú, premýšľam, že ja na to nemám čas. Keď s dcérou nakupujeme, presne vieme, čo chceme, vbehneme dnu, vyskúšame, kúpime a ideme.“