„Podľa zákonov máme dve skupiny žien. Jednou sú ženy z vidieka, ktoré si manžel môže kúpiť. Zaplatí za ne a ony sa stávajú jeho majetkom, po jeho smrti nemôžu dediť, naopak, spolu s majetkom ich môže získať brat mŕtveho manžela.

Ženy z mesta majú civilný sobáš upravený občianskymi zákonmi. Právničky aj v našej organizácii sa snažia, aby všetky ženy podliehali len jednému právu. Ak sa žena sama rozhodne rešpektovať tradičné zákony, dobre. Problémom však je, že ženy nie sú dostatočne vzdelané. Ženy na vidieku pritom robia všetku prácu - starajú sa o domácnosť, o úrodu, ktorú po zbere chodia predávať na trh. V tomto vládne matriarchát. Pomáhajú im dcéry, starajú sa o mladších súrodencov, varia. Preto nemôžu chodiť do školy, tam chodia len ich bratia.

Ďalším problémom, s ktorým naša spoločnosť zápasí, sú neplnoleté slobodné matky. Je to dôsledok vojny, ženy boli znásilňované, často ich uniesli z dedín, aby slúžili ako sexuálne otrokyne. Teraz hľadajú spôsob, ako sa postarať o seba a deti a často volia prostitúciu. V našom centre učíme ženy, ako sa o seba postarať, poskytujeme malé pôžičky. Mnohé unesené ženy sa rozhodli bojovať na strane rebelov, rebeli využívali aj deti. Teraz sa krajina snaží demobilizovať detských vojakov a ženy - mladé vojačky.“

Vojna vypukla v roku 1989 a trvala sedem rokov, počas ktorých bolo zabitých dvestotisíc ľudí, takmer tri milióny opustili svoje domovy. Vojnu rozpútal terajší prezident Tylor, ktorý vtrhol do krajiny, aby zosadil vtedajšieho autoritárneho vodcu Samuela Doea. Tylorovi povstalci úzko spolupracovali s tými v Sierra Leone, cez Libériu im umžňovali pašovať diamanty a nakupovať za ne zbrane. Tylorovi povstalci však bojovali v krajine nielen proti prezidentovi Doeovi, ale aj proti povstalcom z iných etnických skupín.