KONVENT: Predseda EK predložil návrhy zmien vo fungovaní únie
BRUSEL 5. decembra (SITA) -.Predseda Európskej komisie (EK) Romano Prodi predložil dnes v Bruseli pred Konventom o budúcnosti Európy návrhy niektorých zmien vo fungovaní únie, vrátane vytvorenia postu ministra zahraničných vecí. V jeho iniciatíve viacerí
SITA
Tlačová agentúra
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
nachádzajú snahu o posilnenie miesta EK v celom európskom integračnom procese. Prodi sa totiž vyslovil za to, aby predsedu komisie volil Európsky parlament (EP) a odmietol myšlienku, že by únia mala mať stáleho prezidenta, čo navrhuje napríklad predseda konventu Valéry Giscard d´Estaing, ale aj Británia a Španielsko. Rovnaké názory ako EK vyslovilo Belgicko, Holandsko a Luxembursko v spoločnom memorande premiérov Beneluxu, ktorí sa obávajú, že vytvorením funkcie prezidenta by došlo k zníženiu významu menších krajín. Aj Prodi pripustil, že komisia je so štátmi Beneluxu na jednej vlne. Prodi za komisiu podporil maximálne obmedzenie možnosti členských štátov využívať právo veta. Podľa viacerých členov Konventu o budúcnosti Európy chce EK zvýšiť svoju váhu v rozhodovacom procese a posilniť taký systém fungovania únie, v ktorom prvé husle hrajú spoločné inštitúcie a nie členské štáty. Silnejšiu komisiu, ktorej predsedu by volil EP, si opäť želajú tiež štáty Beneluxu ktoré komisiu podporujú aj v myšlienke zachovania rotujúceho predsedníctva EÚ. Líšia sa však v názore na praktické spôsoby jeho fungovania. Zatiaľ čo podľa EK by rotujúce predsedníctvo v trvaní šiestich mesiacov malo pokrývať Európsku radu (summity), Radu ministrov zahraničných vec a výbor stálych zástupcov členských štátov, Benelux si myslí, že Rade ministrov zahraničných vecí by mala predsedať práve Európska komisia. Rotujúce predsedníctvo by podľa Beneluxu malo platiť pre Európsku radu a niektoré rezortné rady ako školstvo alebo financie. Podľa jedného zo slovenských členov konventu Jána Figeľa možno súhlasiť so zachovaním rotujúceho predsedníctva pre Európsku radu, Radu ministrov a Výbor stálych zástupcov, ako aj s vytvorením postu tajomníka pre zahraničnú politiku, ktorý by bol zároveň podpredsedom EK. Pomohlo by to posilniť terajšiu slabú zahraničnú politiku. Figeľ súhlasí aj s tým, aby sa nevytváral inštitút prezidenta. Všetky tri inštitúcie potrebujú vyváženie a posilnenie, ale šéfa komisie by mali naďalej vyberať štáty, keďže komisia je stále istým obrazom členským štátom. Predseda Európskej komisie sa totiž vyslovil aj za to, aby sa do rozhodovacieho procesu ešte viac zapojil Európsky parlament, ktorý by mal spolu s členskými štátmi dostať právo vysloviť komisii nedôveru. Obhajoval sa tým, že aj doterajšia diskusia v Konvente ukázala, že ľudia si neželajú ústup únie z oblastí, kde je prítomná. Naopak, chcú, aby hrala aktívnejšiu úlohu v zahraničnej politike, bezpečnosti a v sociálnych veciach.