Sofia 4. decembra (TASR) - Bulharsko a Rumunsko, zaťažené dedičstvom 40 rokov komunizmu, dúfajú, že v roku 2007 prekročia prah Európskej únie. Obávajú sa však, že východoeurópske krajiny, ktoré do únie vstúpia skôr, im môžu pred nosom zavrieť dvere.
EÚ by mala na kodanskom summite 12.-13. decembra uzavrieť rozhovory o prijatí desiatich krajín v roku 2004, čo k jej 370-miliónovej populácii pridá 75 miliónov chudobnejších ľudí. Pre oba balkánske štáty, ako i politicky problematické Chorvátsko, práve problémy nadchádzajúceho historického rozšírenia únie určia, ako rýchlo budú môcť aj oni do združenia vstúpiť.
"Nováčikovia" Cyprus, Česká republika, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Poľsko, Slovensko a Slovinsko majú spolu menší hrubý domáci produkt než Holandsko. Balkánski kandidáti, u ktorých priemerné mzdy dosahujú 100 dolárov mesačne, sú ešte chudobnejšie a vzdialenejšie od hlavných európskych metropol, uvádza v dnešnej analýze tlačová agentúra Reuters.
Rumunsko a Bulharsko však musia čakať najmenej do roku 2007. Pre ich šance na vstup bude podľa analytikov prvé rozšírenie najrozhodujúcejším faktorom. Napriek prísľubu EÚ, že nespustí novú železnú oponu, bude rozšírenie veľmi nákladnou a politicky zložitou skúsenosťou, ktorá by mohla obmedziť nádeje Bulharska a Rumunska.
Keď EÚ zrušila v tomto roku vízovú povinnosť pre Rumunov, tisíce Rómov zaplavili európske mestá len preto, aby ich na zdesenie Bukurešti hromadne vypovedali pre priestupky ako krádež či žobranie. Kvôli takýmto faktov i častému názoru, že rozšírenie únie bude veľmi drahé, dáva mnoho západných politikov prednosť tomu, aby ďalšie kolo počkalo.
EÚ stanovila Rumunsku a Bulharsku 1. január 2007 ako možný dátum vstupu. Chorvátsko, ktoré ešte ani rozhovory nezačalo, by sa k nim mohlo pripojiť, ak vyrieši svoje politické problémy. V Sofii a Bukurešti však rastú obavy z toho, že politická vôľa na rozšírenie upadne po roku 2004 a únia sa aj v Kodani môže vyhýbať tomu, aby im stanovila pevný plán.
Bulharsko s ôsmimi miliónmi obyvateľov by nebolo pre rozpočet EÚ veľkou záťažou, avšak vysoko postavený vládny predstaviteľ v Sofii vyjadril obavy, že únia by neprijatím jeho krajiny ani nič nestratila, keď bulharský spotrebiteľský trh sa veľkosťou vyrovná francúzskemu mestu Lyon.
Rumunsko s trojnásobne väčšou populáciou nedávno vyzvalo Sofiu, aby sa k nemu pripojilo v požiadavke na to, aby EÚ v Kodani stanovila rok 2007 ako pevný dátum ich členstva. Mnoho ale bude závisieť na správaní sa nových členov, keďže by mohli po vstupe žiadať viac financií alebo blokovať ďalšiu európsku integráciu.
Všetko podľa analytikov závisí na rozpočte únie a tom, čo si kto bude môcť dovoliť v roku 2006 počas rozpočtových rokovaní. Ak by totiž napríklad Poľsku náhle hrozilo, že bude viac prispievať než dostávať, mohlo by sa pokúsiť zabrániť ďalšiemu rozšíreniu.
Neistota ohľadom termínu vstupu Rumunska a Bulharska môže podľa diplomatov prospieť Chorvátsku. Skutočnosť, že Záhreb ešte rokovania nezačal, neznamená jeho vyradenie z procesu, keďže má ekonomický potenciál dohnať ďalšie krajiny.
Rýchlejšie napredujúca Sofia, ktorá sa snaží ukončiť rokovania do konca budúceho roku, sa vyhýba myšlienke zoskupenia s pomalšími balkánskymi "kolegami" s tým, že môžu poškodiť jej šance. Bulharsko uzavrelo na rozhovoroch o vstupe do únie 23 kapitol, Rumunsko len 15.
Bulharská vláda si v zahraniční získala uznanie zrýchlením trhovo orientovaných reforiem. Avšak aj keď výsledky jej politiky jasne vidno v číslach, stále sa neodrazili na vyššej životnej úrovni. Takmer 20 percent Bulharov nemá prácu a mzdy v krajine patria k najnižším v Európe.
Rumunsko má síce menšiu nezamestnanosť (8,2 percenta), no jeho ekonomická dôveryhodnosť nie je v očiach Západu vysoká. Na rozdiel od Sofie, ktorá sa pridržiavala opatrení predpisovaných Medzinárodným menovým fondom, rumunskí vládnuci exkomunisti váhali obmedziť platy v štátnej správe či rušiť miesta v problémových odvetviach.
