Výhody rozbiehajúcej sa dôchodkovej reformy pocíti až generácia dnešných dvadsiatnikov a tridsiatnikov. Tí si totiž stihnú na svojich účtoch u správcov penzijných fondov našetriť toľko peňazí, aby ich v starobe nemuseli živiť ich deti, a budú žiť z vlastných investícií. FOTO SME - ĽUBOŠ PILC
BRATISLAVA - Súkromní správcovia penzijných fondov začnú o klientov bojovať ešte pred naštartovaním dôchodkovej reformy. O necelý rok sa tak zopakuje situácia z vlaňajška, keď poisťovne súperili o priazeň motoristov pred samotnou liberalizáciou trhu s povinným ručením.
Minister práce Ľudovít Kaník včera na konferencii o dôchodkovej reforme naznačil, že štát poskytne súkromným správcom penzijných fondov čas na vytvorenie podmienok na štart kapitalizačného piliera dôchodkového poistenia. „Ak budeme chcieť penzijnú reformu spustiť v januári 2004, už niekedy v apríli alebo máji 2003 by malo byť jasné, ktoré spoločnosti budú môcť spravovať osobné účty sporiteľov,“ vyhlásil Kaník.
Pracujúci si tak od polovice budúceho roka budú môcť vyberať, v ktorom penzijnom fonde si začnú od roku 2004 šetriť na vlastných dôchodok. Veľké nadnárodné poisťovne majú podľa pripravovanej novej koncepcie dôchodkovej reformy najväčšie šance stať sa správcami penzijných fondov.
Výnos nebude všetko
Princíp reformy spočíva v zavedení kapitalizačného piliera v dôchodkovom poistení. Pracujúci si budú teda časť dnešných odvodov ukladať na súkromných účtoch u niektorého zo správcov penzijných fondov, ktorý bude tieto peniaze zhodnocovať na princípe dnešných otvorených podielových fondov. Penzijné fondy však budú musieť investície rozložiť do viacerých oblastí, aby minimalizovali možnosť prepadu hodnoty investícií.
Rok po zavedení kapitalizačných penzijných účtov začnú správcovia fondov využívať v boji o klientov silnú zbraň - dosiahnuté výnosy. „Cieľom kapitalizačného piliera musí byť zabezpečenie výplaty dôchodkov, a nie maximalizácia výnosov,“ upozorňuje štátny tajomník ministerstva práce Michal Horváth. Podľa neho bude štát dohliadať, či správcovia penzijné fondy vedú obozretne.
Rozložia riziko
„Správcovským spoločnostiam napríklad obmedzíme možnosť investovania do akcií firiem podnikajúcich v rovnakých odvetviach,“ povedal Horváth. Narážal tak na situáciu spred štyroch rokov, keď sa fondom vo svete oplatilo investovať do technologických akcií, ktorých kurz na burze rástol každým dňom, no v roku 2000 ‘bublina spľasla‘ a fondy začali vykazovať namiesto výnosov straty.
Horváth naznačil, že ministerstvo pri tvorbe koncepcie dôchodkovej reformy pripúšťa aj záporné výnosy penzijných fondov. „V prípade, že výnosy budú primalé alebo dokonca záporné, štát bude ľuďom garantovať minimálny dôchodok,“ tvrdí Horváth. Ak by sa niektorý z penzijných fondov ocitol bez peňazí a nemal by na vyplácanie penzií, dôchodky by ľudia dostali z likvidačného zostatku fondu, zvyšok by doplatil štát z verejných fondov.
Únia je na tom horšie
Starne celá Európa, a to je hlavný dôvod na dôchodkovú reformu. Rast pracujúcej populácie je totiž pomalší ako rast počtu dôchodcov. „V Taliansku alebo Francúzsku tento problém pred sebou vytrvalo rolujú, no o niekoľko rokov sa môže stať neriešiteľným,“ varuje Ewout Steenberger, šéf divízie finančných služieb ING Slovakia. „Slovensko je však mladšou krajinou, čo je veľmi dobré východisko pre dôchodkovú reformu,“ dodal. Koncern ING je aktívny v dôchodkovej oblasti v tridsiatich krajinách sveta.
Steenberger pochválil Slovensko, že sa nevydalo americkou cestou dôchodkovej reformy ale príklad našlo v modernej čílskej reforme. V Spojených štátoch totiž penzijné fondy ľudí spravujú často ich zamestnávatelia. „Dôchodkové aktíva by mali byť mimo týchto firiem. Ich prípadný bankrot totiž vážne ohrozuje celoživotné úspory bežných ľudí. Stačí sa pozrieť na nedávny krach obrovskej americkej korporácie Enron,“ povedal Steenberger.
S úspešnou dôchodkovou reformou čílskeho typu majú zatiaľ v Európe skúsenosti len Holanďania, Briti a Švédi. V posledných rokoch k nej pristúpili aj niektoré tranzitívne ekonomiky, ako napríklad Poliaci a Rusi, v ich podmienkach sa však presadzovanie myšlienky kapitalizačných penzijných účtov stretlo s viacerými problémami, predovšetkým technickými.
TOMÁŠ VELECKÝ
