FOTO - ARCHÍV
„Som plnoletý a musím prevziať zodpovednosť za svoj život,“ povedal 18-ročný dánsky futbalista Brian Laudrup prekvapeným novinárom a začal rozprávať, ako si predstavuje svoju budúcnosť. Vtedy sa oženil s o šesť rokov staršou Mette a o pol roka sa im narodil malý Nicolai. Vydržali spolu doteraz. Aj s tridsiatkou na krku si udržal vzhľad mladíka, ktorý sotva vyrástol z puberty. Vo svojom živote si zachoval bystrý úsudok a na staré kolená pridal vlastnosť, ktorá mu v mladosti chýbala - skromnosť. V roku 1992 sa Dáni stali majstrami Európy a najväčšia hviezda mužstva Brian Laudrup príkladne pomohla podceňovanému trénerovi. Po skončení kariéry futbalistu si otvoril v Kodani cestovnú kanceláriu a namiesto prestrihnutia pásky nasledoval slávnostný výkop.
Boj s protekciou
Život sa niekedy nedá naplánovať, zopár ráz to vyjde, zopár ráz človek zakopne.
Brian Laudrup to mal v mladosti ťažké, hoci mal ideálne podmienky a talent. Brat Michael bol už svetovo uznávanou triedou, otec Finn, sám bývalý reprezentant, bol riaditeľom v klube Bröndby Kodaň a Brian tam hral. Azda aj preto mu stále predhadzovali, že je protekčným dieťaťom a iba kópiou originálu Michaela. Zaumienil si, že všetkým raz ukáže.
V sedemnástich mal za sebou ligový debut, niekoľko štartov za dvadsaťjednotku a v necelých devätnástich premiéru v reprezentačnom áčku. To bolo v roku 1988 a o rok sa stal futbalistom Dánska, po prestupe do Bayeru Uerdingen mu iba sezónu trvalo, kým získal titul najlepšieho v Bundeslige. Po menších peripetiách prišiel v roku 1992 titul majstra Európy.
Časom rástla aj jeho cena. Prvý prestup bol za dva milióny dolárov, druhý za tri a pol, tretí už sa sedem. Poslednú sumu zaplatila talianska Fiorentina.
Hra na skrývačku
Z Nemecka skočil do Talianska priam raketovo, túžil po ňom a stalo sa mu takmer osudným. Bol voči sebe nekritický. Zo slávy nebolo nič, spolu s Nemcom Stefanom Effenbergom sa skrývali po hoteloch, takmer nevychádzali na ulicu, lebo po nich išli fanúšikovia Fiorentiny, presvedčení, že títo dvaja sa najviac zaslúžili o zostup ich mužstva do II. ligy. Briana zachránilo hosťovanie v AC Miláno, vo Fiorentine však za AC nehral. Osud mu ale neprial ani v druhom talianskom klube. Hoci AC Miláno pod vedením Fabia Capella deklasovalo vo finále Ligy majstrov v Aténach Barcelonu 4:0, Brian neoslavoval, celý čas sedel na lavičke s bratom Michaelom. Potom sa poradil s manželkou a rozhodli sa - preč z talianskeho blázinca. Na svete musí existovať miesto, kde je pokoj. Takým sa mal stať Glasgow.
K titulu majstra Európy
Predtým sa odohrala epizóda, na konci ktorej bol titul majstra Európy. Od dánskej reprezentácie odišiel Sepp Piontek, legenda, ktorú každý uznával. Novým trénerom sa stal neznámy Möller-Nielsen. Rodinná rada Laudrupovcov sa rozhodla, že pod takým slabým trénerom si nebudú kaziť meno. Za súhlasu otca Finna sa Michael i Brian vzdali reprezentácie.
Prešli tri roky, dánski futbalisti boli na dovolenkách, keď ako blesk z jasného neba prišla správa, že postupujú na ME namiesto Juhoslávie, kde bol vojnový konflikt. Rodinná rada Laudrupovcov rozhodla, že Michael ešte nemôže prehryznúť nechuť hrať pod novým trénerom, ale Brian sa o to pokúsi. O mesiac sa stali Dáni majstrami Európy a Brian pomohol podceňovanému trénerovi.
Oživenie v Škótsku
Na škótskej pôde sa Brianovi vrátila rovnováha a sebadôvera. Taliansko ho presvedčilo, že preceňovať svoje sily, spyšnieť, sa nevypláca. Zachoval si všetko dobré a pridal, čo mu dovtedy chýbalo - skromnosť. Taliani boli radi, že sa ho napokon zbavili, oželeli aj stratu. Kúpa za 7 miliónov dolárov, predaj iba za 5,5 milióna. Škóti dobre kúpili. Brian ožil, v roku 1995 sa stal najlepším hráčom ligy a odmietal lanárov z najslávnejších klubov Európy. Odmietol aj 15,5 milióna z Barcelony, a to bola vtedy suma, pri ktorej sa zakrútila hlava aj väčším hviezdam. „Mám zmluvu do roku 1998 a dodržím ju,“ povedal Brian a urobil tak. Dva roky po prvom titule jazdcov z Glasgowa sa stal po druhý raz najlepším hráčom ligy.
Paráda s Brazíliou
Pôvodný plán skončiť ako 27-ročný, po desiatich rokoch profesionálnej kariéry, odsunul. V roku 1998 hral na MS vo Francúzsku, kde vo štvrťfinále odohralo Dánsko jeden z najkrajších zápasov dejín svetových šampionátov proti Brazílii (2:3). Obaja bratia Laudrupovci excelovali. Brian si po tomto úspechu a celkovom dobrom glasgowskom vystupovaní mohol dovoliť angažmán v londýnskom tíme Chelsea. Vydržal rok a získal s ňou svetový Superpohár. Už nie ako hviezda, ale ako pracant v prospech kolektívu, pre ktorý využil všetko, čo sa naučil na rôznych futbalových štáciách.
Skončil. Vydržal s tvrdením, že futbal je pre neho taký náročný, že už nemôže v ňom pokračovať ako tréner. V Taliansku nestihol nadviazať dosť kontaktov na pôvodný plán - obchodovanie s vínom. A tak si v Kodani otvoril cestovnú kanceláriu, ktorú otvoril slávnostným výkopom.
Brian Laudrup (22. 2. 1969, Viedeň), 186 cm/82 kg.
Kluby: Bröndby Kodaň, Bayer Uerdingen, Bayern Mníchov, Fiorentina, AC Miláno, Glasgow Rangers, Chelsea Londýn.
Úspechy
Reprezentácia - majster Európy 1992.
Klubové - AC Miláno, víťaz Ligy majstrov 1994, finalista Superohára, Glasgow Rangers - majster Škótska (1995-97), Chelsea Londýn - Superpohár 1998.
Individuálne - strieborná lopta 1992, 5. miesto v ankete o najlepšieho futbalistu sveta 1992, dva razy najlepší hráč škótskej ligy, trikrát futbalista Dánska, člen all stars tímov ME 1992 a MS 1998.
