Benjamínkom medzi našimi futbalistami, čo sa na jeseň objavili v prvoligovej súťaži na Ukrajine, bol Marián Adam z Tatrana Prešov. V Metaliste Charkov je na hosťovaní. Neprekvapilo, že bol nominovaný do reprezentačnej dvadsaťjednotky v nedávnom zápase proti Ukrajincom. „No, nejaké poznatky o tamojších hráčoch a štýle hry som trénerovi Mikulášovi Komanickému prezradil.“
Marián prišiel do Charkova v čase, keď sa tímu nedarilo, bol predposledný, po jesennej časti skončil desiaty zo šestnástich účastníkov. „V minulej sezóne bol Metalist na tom oveľa lepšie, takže na jar je čo naprávať. Či budem pri tom aj ja, nevedno, je v rukách funkcionárov, či sa dohodnú na prípadnom pokračovaní môjho angažmánu. Odohral som osem stretnutí, z nich ma párkrát aj vystriedali, a to aj preto, že vonku sme hrali iba na jedného útočníka.“
O úrovni súťaže Prešovčan hovorí: „Hlavne Šachťor Doneck, ktorý je medzinárodne ostrieľaný, predstavuje špičku. Tento tím nemá na mysli nič iné, len víťazstvá, prehral iba raz. Hráči Šachťoru sa vyťahujú, že hrajú krajšie ako Dynamo Kyjev.“ Slovenskému legionárovi hneď udrelo do očí, že Ukrajinci hrajú agresívnejšie, tvrdšie, razantnejšie. „Musel som si na to zvyknúť, rovnako ako na preklenutie jazykovej bariéry. Akonáhle som pochytil ruské slovíčka, už to bolo v pohode. Škoda, že mi chýbala akási čerešnička na šľahačke - gól. Šance boli, nepadlo mi to však tam.“
Adamovi imponoval divácky záujem, v Charkove chodilo minimálne 7000 divákov na zápasy, ale akonáhle prišiel Kyjev či Šachťor, prišlo aj štyri razy toľko. „Naši fanúšikovia boli skvelí, tlieskali nám aj vtedy, keď sme prehrali doma 0:3.“ (zuk)
