Na kraji lesa mala svoj malý domček cikáda. Celé leto krásne vyhrávala, a tak sa stalo, že sa zabudla prichystať na zimu. Jeseň bola krátka, dažde zahnali všetky muchy a chrobač do úkrytov. Nebolo čo uloviť. Keď napadol sneh, cikáda zistila, že jej komôrka je celkom prázdna, ale hlad má preveliký.
Vybrala sa teda za mravcom, čo býval obďaleč. "Sused mravček, aj tebe som v lete vyhrávala, požičaj mi zopár zŕn, aby som prečkala zlé časy."
Mravce však štedrosť nepoznajú a komôrky, čo celé leto usilovnou prácou plnili, pred cudzími dobre strážia. Zamračil sa mravec a len v odchýlených dverách jej otázku položil: "Čože si robila celé leto, keď teraz nemáš čo jesť?"
"Nuž, húdla som ľuďom i zvieratám pri práci aj pre potechu."
"Nuž, pekne si im vyhrávala," ukončil mravec debatu a zatvoril dvere.
Poučenie: Mysli vždy aj na budúcnosť.
Bájka je z knihy Najkrajšie bájky. Autorom bájok je JEAN DE LA FONTAINE. Knihu vydalo vydavateľstvo JUNIOR. Prekložila a prerozprávala: Taťiana Žáryová.
