MONITOR: Slovenská tlač o EÚ

BRATISLAVA 2. decembra (SITA) - Záverečné rokovania o vstupe do EÚ sú zaťažkávajúcou skúškou pre poľskú vládu, konštatuje denník Sme. Menší koaličný partner Poľská ľudová strana (PSL) pohrozila odchodom z koalície v prípade, že poľskí vyjednávači nezískaj

ú pre roľníkov uspokojivé podmienky. Tvrdý postoj PSL neobmäkčila ani najnovšia ponuka dánskeho predsedníctva. Dáni Poľsku ako jedinej z kandidátskych krajín zvýšili priame dotácie pre poľnohospodárov z doterajších 25 na 40 percent. Zvýšili aj finančnú pomoc počas prvého roka po vstupe a kvóty na poľnohospodárske produkty. Časť prostriedkov sa ale musí doložiť z poľského rozpočtu. Hoci dnes vstup do EÚ podporujú dve tretiny Poliakov, podpora PSL bude kľúčová pri presviedčaní veľkej skupiny roľníkov na vidieku, ktorí sú voči členstvu značne skeptickí. Ak PSL nebude spokojná s dohodnutými podmienkami, neodporučí svojim voličom, aby v referende hlasovali kladne. Dohoda o poľnohospodárstve bude pre výsledok referenda rozhodujúca. V najväčšej kandidátskej krajine totiž pracuje v poľnohospodárstve 27 percent zárobkovo činných ľudí.
Maďarské parlamentné politické strany sa minulý týždeň dohodli na kľúčovej vnútropolitickej otázke súvisiacej so vstupom krajiny do EÚ. Ako informujú Hospodárske noviny, niekoľkotýždňové neúspešné rokovania o novelizácii ústavy, potrebnej na úspešné zavŕšenie integračného procesu, sa skončili kompromisom po vzájomných ústupkoch. Najväčšia opozičná strana FIDESZ sa vzdala svojich požiadaviek, ktorými podmienila hlasovanie za úpravu ústavy. Ako je známe, expremiér Viktor Orbán požadoval od vládnych strán, ako ústupok za súhlas s novelou, garancie rastu miezd, pomoc maloroľníkom a pokračovanie Széchenyiho plánu podpory podnikania. Toto vydieranie integračnou kartou vyvolalo napätie a masívne odmietnutie nielen na domácej pôde, ale prinieslo i negatívne medzinárodné reakcie. Podľa politológov bolo cieľom FIDESZ-u iba zbieranie politickej munície, aby po prípadnom vytriezvení zo vstupu do EÚ sa postoj verejnej mienky neobrátil proti pravici.
Podľa Hospodárskeho denníka by Slovensko malo za prvé tri roky členstva v EÚ dostať z jej rozpočtu o 820 miliónov eur viac, ako doňho zaplatí. Na jedného obyvateľa to bude asi 152 eur na tri roky, ročne o niečo viac ako 50 eur (asi 2100 Sk). Nie je to závratná suma, ale oproti ČR či Slovinsku je vyššia. Česi dostanú v rokoch 2004 - 2006 z únie len o 510 miliónov eur viac ako zaplatia (na obyvateľa 50 eur za 3 roky). Slovinsko dostane na obyvateľa za prvé tri roky v EÚ asi 68 eur. Lepšie sú na tom pobaltské krajiny, ktorých finančné balíčky označujú diplomati za najvýhodnejšie. Litva dostane za tri roky 382 eur na hlavu, Estónsko 357 a Lotyšsko 343 eur. Poľsku, ktoré ako najväčšia vstupujúca krajina získa najväčšiu časť z finančného balíka na rozšírenie, vychádza 167 eur na obyvateľa počas prvých troch rokov, Maďarsko dostane 131 eur. Tieto výpočty sú vo veľmi zjednodušenej podobe a vychádzajú z porovnania príjmov nových krajín a ich príspevkov do rozpočtu na základe tabuliek, o ktorých kandidáti ešte rokujú s EÚ. Príjmy nových členských krajín z rozpočtu EÚ sa budú skladať okrem iného z agrárnych dotácií, podpory zaostalých regiónov či dobiehajúcej predvstupovej pomoci.

kh

SME

MONITOR: Slovenská tlač o EÚ

Najčítanejšie na SME

Komerčné články

Last Minute Dovolenka

MONITOR: Slovenská tlač o EÚ

Neprehliadnite tiež

Už ste čítali?