O hokeji sa na sobotňajšej slávnosti v Bratislave vášnivo diskutovalo aj na recepcii v hoteli Forum. Václav Nedomanský (v strede) so Zlaticou Dzurillovou, vdovou po Vladovi Dzurillovi a Petrom Šťastným. FOTO - ONDREJ GAJDOŠ
Hokejová legenda Václav Nedomanský venoval do Siene slávy čs. dres majstra sveta z roku 1972, spomenul si aj na svoju futbalovú kapitolu
Urastený VÁCLAV NEDOMANSKÝ (58) pri noblesnej inaugurácii do Siene slávy slovenského hokeja nevybočil zo svojej polohy mierne tajomného introverta. Pri neformálnych dozvukoch sa však bez mučenia priznáva, že to je osvedčená obranná pozícia.
Hodnotu vášho ocenenia zvyšuje, že jediný z desiatky členov slovenskej Siene slávy ste sa nenarodil na Slovensku. Hodonínske rodisko je vo vašom hokejovom osude akýsi zanedbateľný geografický ofsajd. Ako to vnímate?
„Veľmi si ocenenie vážim. Ale ja som v mladosti často plával cez Moravu z Hodonína do Holíča na slovenský breh, peši som chodieval až do Skalice (smiech). Hrával som tam na uliciach hokej i futbal. Cítim sa skoro ako rodák zo Slovenska. Tento svoj vzťah som dal najavo, keď som pred hokejom v Prahe uprednostnil Bratislavu. Tam ma to ťahalo viac.“
Do hotela Fórum ste dorazili v poslednej chvíli pred slávnostným aktom. Popoludňajší fototermín v Sieni slávy na Hrade ste nestihli. Čo sa stalo?
„Problém bol v tom, že v USA bol Deň vďakyvzdania, nepracovalo sa. Navyše pošta, v ktorej boli moje letenky, putuje v dôsledku bezpečnostných problémov - preverovanie zásielok - dlhšie. Bez leteniek by som sa do žiadneho iného vhodného lietadla nedostal. Už som sadal k počítaču, aby som napísal do Bratislavy odkaz, že neprídem. V poslednej chvíli letenky dorazili a hneď som uháňal na letisko. Chvíľu sme meškali v Amsterdame, ale nebola to zasa žiadna kovbojka. Som rád, že som sa v Bratislave stretol s mnohými priateľmi?
Ktorých z členov Siene slávy ste v minulosti poznali?
„Okrem pána Trojáka všetkých. Najviac však v posledných rokoch komunikujem s Petrom Šťastným.“
Aký artefakt ste venovali na Bratislavský hrad?
„Československý dres, v ktorom som sa v roku 1972 tešil z titulu majstra sveta. Určite ešte niečo prinesiem, keď budem mať čas a zájdem k matke. Mnoho medailí však už nemám. Z Československa som odišiel v kraťasoch a teniskách. Neviem, kde sa presne všetko podelo. Nie som zástancom návratov do minulosti, radšej sa pozerám dopredu.“
Ale na to, že ste odohrali v drese Slovana aj prvoligový futbalový zápas, by ste si mohli pamätať.
„(Smiech). Ale áno, bolo to v Trenčíne. Je to už naozaj dávno, ale priznávam, že ste ma tou otázkou potešili.“
Vo svojom prejave po prebratí ceny ste vyslovili zmierenie s minulosťou. Ako ste to mysleli?
„Chcel som to zdôrazniť. Odišiel som z nutnosti. Nemienim nikoho osočovať, aj keď mnoho vecí pred mojou emigráciou nebolo správnych. Všetko som uzavrel, som spokojný s naplneným životom a zdravím.“
Príhovor ste si pripravovali, alebo ste improvizovali?
„Improvizoval. Chcel som pôvodne povedať oveľa viac, ale atmosféra bola taká delikátna a silná, že som nenašiel odvahu. Veľmi príjemný večer.“
Slovenskí hokejisti sa čoraz výraznejšie presadzujú v NHL. Máte na tom istý podiel - Pálffy, Višňovský. Aký z toho máte pocit a ako vnímate slovenský titul majstrov sveta zo Švédska?
„Veľmi príjemný. Som rád, že dnes hráči môžu slobodne rozvinúť svoj talent a adekvátne z toho finančne profitovať. V mojom prípade v minulosti to bolo ťažké, lebo sme nemali informácie a už vôbec nie podmienky. Zrejme som bol prvý hokejista, ktorý neoficiálne opustil republiku a oficiálne som si musel urobiť miesto v NHL. Z vášho majstrovského titulu som bol úprimne šťastný.“
Myslíte, že bude pokračovať nárast hráčov z Európy v NHL?
„Už sa to zmierňuje. Nie každý, kto je draftovaný a ani ten, čo podpíše zmluvu, je naozaj schopný presadiť sa v NHL. Hrá 23-24 ľudí, ostatní sa o miesto bijú na farme alebo sa vrátia do Európy. Po poslednom drafte bol podiel európskych hráčov 28 percent. Prognózy hovoria skôr o poklese.“
Ste skautom klubu NHL Los Angeles Kings. Podľa všeobecných predstáv náplň tejto profesie spočíva iba v sledovaní mladých talentov vo svete a prípravy podkladov pre draft. Ako je to u vás?
„Termín je Pro-scouting. To znamená, že sledujem aj hráčov so zmluvami NHL v iných kluboch a viacerých farmárskych tímoch. Aby som v prípade potreby trejdu, hráča najprv ohodnotil a potom podľa vzniknutých podmienok odporučil alebo zamietol.“
Pred týždňom vedenie Kings urobili dosť prekvapujúci trejd. Z Floridy ste získali hviezdneho obrancu Dmitrija Juškieviča, ktorý tam pred sezónou prišiel z Toronta výmenou za Slováka Švehlu. Ako náhradu ste však Floride poskytli českého útočníka Jaroslava Bednářa a švédskeho obrancu Andreasa Lilju plus poradie v budúcoročnom drafte. Aké odporúčania ste poskytli manažmentu LA pred touto operáciou?
„Rád by som Bednářa u nás udržal, lebo viem, že je to schopný hráč. Sledoval som aj Juškieviča. Náš hlavný problém však bol v tom, že máme šesť zranených hráčov a potrebovali sme posilniť defenzívu. Konečné rozhodnutie však robí manažér. Ja síce poskytnem hokejové podklady, no svoju úlohu zohrávajú aj peniaze.“
Kings v súčasnosti v Pacifickej divízii čoraz viac zaostáva za Dallasom. Čím to?
„V plnej sile by to určite bolo iné. Okrem defenzívy mali problémy so zraneniami naši kľúčoví útočníci Pálffy, Allison, Deadmarsh. To sa musí prejaviť. Ťažké časy treba pretrpieť, rozhodujúce bude, akú fazónu budeme mať v play off.“
Verili ste pred dvoma rokmi, že si náš nevysoký obranca Ľubomír Višňovský udrží miesto v prvom tíme NHL?
„Sledoval som ho už dva roky pred jeho príchodom k nám. Jeho postava je síce istým hendikepom, ale chcel som, aby sme ho draftovali a podpísali. Je kvalitný korčuliar so zmyslom pre podporu ofenzívy. Vypracoval sa do prvej štvorky našich bekov, škoda, že teraz ho vyradilo zranenie chrbta. Túto sezónu začal Višňa vynikajúco, s Čechom Jaroslavom Modrým boli najlepší medzi obrancami.“
Váš ďalší program?
„Hneď v pondelok sa vraciam do Ameriky, kde mám už presne naplánovaných desať zápasov v desiatich rôznych amerických mestách. Pracovať sa musí.“
