Čerstvá nositeľka Ceny Jindřicha Chalupeckého Markéta Othová získala svoje víťazstvo po ťažkom boji. FOTO - ČTK
opustiť Prahu.
Prvý škandál sa udial v roku 2000. Milan Knížák vtedy nechal vyviesť laureáta Ceny Jindřicha Chalupeckého Davida Černého pri inštalácii jeho výstavy. Umelec potom odmietol do galérie vstúpiť, pokiaľ ju bude viesť Knížák. Prezident Václav Havel odovzdal Černému cenu na chodníku pred Veľtrhovým palácom. Vlani vznikol spor pri inštalácii výstavy minulých laureátov ceny - Knížákovi sa nepáčila jej koncepcia, s ktorou prišiel laureát z roku 1997 Jiří Příhoda. Knížák nazval Příhodu „absolútnou nulou“ a Národná galéria následne od usporiadania výstav finalistov ustúpila.
Prestížna cena pre českého umelca do 35 rokov si tak v Dome umenia v Brne hľadá novú tvár. Jednou z nich bola aj sedemčlenná porota, ktorá mala po prvýkrát medzinárodný rozmer. Nakoniec cenu so šekom na 50-tisíc českých korún odovzdala vo štvrtok večer Markéte Othovej, ktorá ponúkla cyklus veľkoformátových fotografií so zdôraznením rituálov všedného dňa obyčajného človeka.
V priebehu uplynulých dvanástich ročníkov Chalupeckého ceny vyhrala žena len raz; v roku 1996 Kateřina Vincourová. „Debata bola veľmi dlhá, snažili sme sa zvážiť všetky aspekty. Celková úroveň tohtoročnej súťaže bola veľmi vysoká,“ povedala predsedníčka poroty Charlotta Kotík pri vyhlásení ceny.
Už v priebehu výstavného finále súťaže - na ktorom sa zúčastnili Federico Díaz, Markéta Baňková a Lenka Klodová - sa dávali Markéte Othovej najväčšie šance na víťazstvo. Ako budúcu laureátku ju tipoval aj jej veľký konkurent Díaz. V ankete, ktorá vyšla vo štvrtkovej juhomoravskej prílohe MF DNES, však dodal: „Ale keď vylúčim teritoriálne hry kurátorov a kritikov, mal by som ju získať ja.“
Fotografie Markéty Othovej tohto roku viseli na slávnom veľtrhu Armory Show v New Yorku aj na parížskom FIAC. „Kritici o nich často hovoria, že sú banálne, ale podľa môjho názoru to tak nie je,“ hovorí Othová. „Fotografujem veci, ktoré sú pre mňa dôležité. Možno sa zdajú jednoduché, ale banality to rozhodne nie sú.“
ĽUDO PETRÁNSKY
