Neel Kamal Plahe hovorí nahlas to, čo si myslia mnohí Keňania. „Prvé, čo mi prišlo na myseľ, bola otázka: Prečo práve Keňa?“ pýta sa programátor z Nairobi. Štvrtkový dvojitý útok proti izraelským turistom vyvolal bolestné spomienky na ničivý atentát na americké veľvyslanectvo v Nairobi, pri ktorom pred štyrmi rokmi zahynulo 219 ľudí. „Až teraz sa Keňa zotavila z jeho následkov,“ hovorí Plahe, „najnovšie teroristické akty by však mohli všetko zase zmariť.“
Keňa sa nezdá zvlášť príťažlivým cieľom pre teroristov. Nehrá žiadnu úlohu v blízkovýchodnej politike ani nečelí nábožensky motivovaným násilnostiam. Desať až dvadsať percent z 28 miliónov jej obyvateľov sú moslimovia, väčšina z nich žije na pobreží Indického oceánu - tam stál aj hotel Paradise, v ktorom traja samovražední útočníci vo štvrtok zabili okrem seba ďalších dvanásť ľudí.
Už dlho vládnu obavy, že by sa Afrika mohla stať bojiskom vojny proti terorizmu, hovorí Ted Dagne, odborník na africkú problematiku z výskumného oddelenia amerického Kongresu. „Tamojšie bezpečnostné služby nie sú dostatočne dobre vyškolené, aby mohli stíhať a potláčať hrozby tohto druhu,“ vysvetľuje. „Okrem toho žijú v Afrike veľké skupiny moslimského obyvateľstva a je ľahké zamiešať sa medzi ne. Občania západných štátov sú v Afrike zraniteľnejší než v Európe.“
Bombový útok na americké veľvyslanectvo v auguste 1998 a takmer súčasný atentát v susednej Tanzánii ukázali, že Keňa nie je proti terorizmu imúnna. Obe akcie boli pripísané teroristickej sieti al-Káida Usámu bin Ládina.
Bin Ládin, ktorý v roku 1992 hľadal útočisko v Sudáne, využil svoj štvorročný pobyt v Africkom rohu na to, aby tam vybudoval sieť teroristických buniek. Využil na to pomerne laxné bezpečnostné štruktúry v krajinách ako Tanzánia a Keňa. Rovnako ako mnohým ďalším africkým štátom aj Keni chýbajú peniaze na políciu a bezpečnostné sily. Hranice krajiny sú priepustné. Susedia Kene - Somálsko, Sudán a Etiópia - pritom patria k najmenej stabilným krajinám na kontinente. (čtk, ap)
