Pred väznicou naňho už od rána čakali nielen redaktori takmer všetkých významných médií, ale aj desiatky miestnych zvedavcov. Len niektorí z nich vedeli, na koho čakajú. „Asi idú púšťať nejakú šaržu. Pridal som sa k tým, čo tu čakali,“ povedal jeden z prizerajúcich. Iný si myslel, že prepusteným má byť Ivan Lexa. Zvedavá bola aj rodina s malým synom. Zjavne mu bola zima. „Martin, choď im zabúchať na dvere, nech ho už pustia,“ povedala mu mama.
Pred väznicou sa zatiaľ nič nedialo, iba jeden odsúdenec zametal pod dohľadom dvoch dozorcov priestor pred vchodom do väzenia. Novinári zatiaľ tipovali, cez ktorú bránu Černáka pustia. Najskôr všetci čakali pred hlavnou bránou, z ktorej väčšinou prepustení väzni vychádzajú. Nasvedčovala tomu aj prítomnosť bývalého Černákovho obhajcu Daniela Mukša. Tvrdil, že nevie, kedy ho pustia, sľuboval však jeho tlačovku. „Poviem vám len toľko, že tu máme ľudí zo zahraničia, ktorí ho zoberú preč,“ vyhlásil.
Okolo námestia pred väzením zatiaľ v pravidelných niekoľkominútových intervaloch krúžilo auto s policajnou hliadkou. Asi po hodine ju vystriedala majestátna kolóna luxusných limuzín. Černákovi kumpáni túto udalosť považovali za príležitosť na manifestáciu svojej sily a na výsmech spravodlivosti priamo pred očami médií a policajtov. Ich posádky sa vôbec nesnažili skrývať. Tvorili ich urastení, krátkovlasí muži v kožených bundách. Na spätných zrkadlách im viseli ružence. Niekoľkokrát obišli námestie a mesto. Nakoniec si na Černáka počkali v motoreste Dubnica za Ilavou.
Pri nákladnej rampe medzitým zastali policajné autá s kukláčmi a obrnený aligátor. Asi po hodine vošiel dovnútra. Keď opäť vyšiel, novinári riešili dilemu – sledovať ho či nesledovať? Je v ňom Černák či nie je? Napriek možnosti, že polícia použije podobný scenár, aký použila pri príchode Ivana Lexu na Slovensko – teda, že Černák bude niekde úplne inde – sa väčšina rozhodla kolónu sledovať.
Skončilo sa to naháňačkou medzi novinármi a kolónou, ktorá trvala vyše sto kilometrov – z Ilavy až do Bratislavy. Kolóna diaľnicu úplne zapchala. Za policajnými autami sa vytvoril niekoľkokilometrový rad. Na benzínovej pumpe 20 kilometrov pred Trnavou zrazu aligátor nečakane zabočil a zostal stáť. Obklopili ho kukláči so samopalmi. Novinári zastavili na diaľnici a čakali, čo sa bude diať. Jeden z kukláčov im pohrozil odobratím vodičských preukazov. „Nemáte tu čo stáť,“ vynadal im.
Po chvíli sa kolóna pohla ďalej. Dva kilometre od odbočky na Senec oddelili novinárov od policajnej kolóny dve civilné autá s nepriehľadnými sklami. Znížili rýchlosť na 50 kilometrov, čo aligátor v hustnúcej hmle pravdepodobne využil na opustenie diaľnice. A Černák si mohol pokojne znovu užívať slobodu.
