Náhrdelník od Františka Tarlotta – ďalšieho newyorského finalistu. FOTO – ARCHÍV
Ako najjednoduchšie rozoznáte pravú perlu od imitácie? Treba si ju vložiť medzi zuby a jemne zahryznúť. Pri pravej perle pocítite chuť piesku, keď je to falzifikát, zuby sa iba kĺžu po hladkom povrchu. O perlách sa často vraví, že znamenajú slzy. Čierna perla sa medzi laikmi považuje vyslovene za symbol smútku. Pritom je to presne naopak.
Klenotníci a znalci vedia, že čierna, teda tahitská perla, symbolizuje vernosť a večné milovanie. Vyskytuje sa v lagúnach francúzskej Polynézie a v južnej časti Tichého oceánu a podľa legendy ju princeznej Bora-Bore daroval boh mieru a plodnosti Oro, ktorý sa s mušľou spustil na zem po chrbte dúhy. Tmavá perla, ktorú perlorodka skrývala, mala byť dôkazom jeho večnej lásky.
Preto sú čierne perly najmä na Západe veľmi žiadané, ako dar manželkám. Vo svojich klenotniciach ich majú i Sharon Stoneová, Demy Mooreová či Brigitte Bardotová. Po najväčšej zatúžila aj známa zberateľka drahokamov a klenotov Elizabeth Taylorová. Za čiernu perlu, ktorá má 21,5 milimetra (bežná veľkosť je od 8 do 16 mm) ponúkala dokonca milión dolárov. Majiteľ farmy, kde ju našli, však ponuku odmietol. Je taká vzácna, že je nepredajná.
Za kráľovnú perál sa vôbec nepovažujú perly biele, ale tmavé, teda perly tahitské. Pestujú sa v čiernej mušli a najvzácnejšia je čierna perla, ktorá sa nazýva pávie pero. Tahitskú perlu však nájdeme aj v odtieňoch striebornej, hnedej, zelenej, fialovej, modrej, žltej a bordovej. Úrady oficiálne uznali tahitskú perlu iba v roku 1995, keď ju zaregistrovali pod týmto menom. Aj Japonci majú čiernu perlu, no tá nezískava zafarbenie prirodzenou cestou, ale umelým farbením.
Prvé pokusy v pestovaní čiernych perál sa robili práve na Bore Bore v roku 1961. Postupne sa tahitské perly začali na špeciálnych farmách pestovať vo veľkom.
Ako vlastne vzniká perla? Mušle pripevnené ku koralom na dne lagún vypúšťajú viac ráz za rok vajíčka, ktoré sa vo vode oplodnia a larvy sa po mesačnom vodnom živote buď prilepia ku koralom, alebo sa stratia v piesku. Po čase farmár spustí do vody sieť, na ktorú sa prilepia mladé perlorodky.
Na pestovanie perál sú najvhodnejšie dvojročné mušle. Proces vzniku perly sa začína tým, že sa do tela perlorodky vloží guľôčka vytvorená z inej mušle. Mušľa pomaly obaľuje guľôčku vrstvou nazývanou nacre, ktorej hrúbka rozhoduje o kvalite perly. Vznik perly trvá aj niekoľko rokov a zo sto perlorodiek sa iba v jednej či dvoch nájdu dokonalé perličky kruhového tvaru, ktoré sú najvzácnejšie.
Pri zbere a triedení perál sa berie do úvahy rozmer, farba, tvar a kvalita, daná tzv. lustrom, teda leskom. Najznámejšia prírodná perla Azura je spracovaná v ruských korunovačných klenotoch.
Ak vlastníte šperky z pravých tahitských perál, určite si nelakujte vlasy, ani sa nesprejujte, keď ich máte na sebe. Pripravíte ich o lesk. Tento najväčší a najkrajší podmorský klenot poškodzuje aj suchý vzduch. Je to totiž živý organizmus, ktorý obsahuje až dve percentá vody. Preto do vitríny s pravými perlami treba dať nádobku s vodou.
A kde je perle najlepšie? Predsa vo zvodnom dekolte, kde čerpá prirodzenú vlhkosť ľudského tela.
Adamove slzy
V čínskom cisárstve sa prírodné čierne perly považovali za symbol múdrosti. Číňania verili, že vznikajú v dračom mozgu a že ich strážia dračie zuby. Gréci a Rimania si zase mysleli, že sa perly zrodili z kvapky dažďa či rosy, ktoré zachytili ústa ustrice. Peržania verili, že nedokonalá čierna perla spadla z hrmiacej oblohy. V Oriente zase považujú perly za slzy anjelov a nýmf. No a podľa cejlonskej legendy perly vyplakali Adam a Eva, keď ich vyhnali z raja. Kým biele a ružové perly vyplavili Evine oči, oveľa zriedkavejšie tmavé perly, vyplakal Adam.
Pri love perlorodiek treba chladné nervy
Lovci perlorodiek majú jedno z najnebezpečnejších povolaní. Samozrejme, nehovoríme o tých, ktorí pracujú na farmách, ale o tých, ktorí sa za mušľami s perlou ponárajú do hlbočín. Jednak trpia ich pľúca. Ak sa ponoria príliš hlboko a príliš rýchlo a potom sa rýchlo vynoria, môžu nezvratné zmeny na dýchacej sústave znamenať smrť. Preto treba so vzduchom v pľúcach hospodáriť a za žiadnu cenu nepodľahnúť panike.
Väčšina lovcov perlorodiek má však pľúca i nervy dobre vytrénované, takže aktuálnejšie je iné nebezpečenstvo – žraloky. Sú ich častým sprievodcom. Dnes sa už vie, že žraloky zďaleka nie sú také nebezpečné, ako to celým generáciám vštepil Spielberg Čeľusťami, no ku kolíziám dochádza.
Najkurióznejší je prípad lovca perlorodiek v Tichomorí, ktorý nebol obľúbený, pretože mal mimoriadne vznetlivú povahu. Raz však svoju prchkosť trpko oľutoval. Keď sa po jednom love vynáral nad hladinu, napadol ho mimoriadne agresívny žralok tigrovaný. Nastal urputný boj, v ktorom sa mužovi podarilo nemožné, vyškriabal sa rybe na chrbát. Žralok vyrazil k hladine a keďže to bolo pri útesoch, ako vyskočil z vody, zakliesnil sa medzi skaly a lovec sa skotúľal na pevnú zem. Každý iný by ďakoval Bohu, do tohto však vstúpila zúrivosť, vrátil sa k uväznenej rybe a od zlosti ju z celej sily buchol do rypáka. Lenže, čeľuste sa zovreli a ruka zostala v papuli.
