„Viac dievčat ako chlapcov sa u nás nerodí. Tento rok nám v obci pribudlo dvanásť detí, z toho deväť chlapcov,“ pozerá matriku starostka Predajnej Tatiana Čontofalská. „V roku 2000 však boli zo šestnástich detí iba štyria chlapci.“
Tatiana Čontofalská do Predajnej prišla ako absolventka Vysokej školy poľnohospodárskej na štátny majetok. A už zostala. Napriek tomu, že je „inostrankou“, zvolili si ju Predajčania za starostku. Naša malá anketa v obci ukázala dôvody – predošlý starosta vraj často posedával namiesto na úrade v krčme. „Boli tu trochu rozdelené klany a starostka nepatrí ani k jedným, pre všetkých je rovná a všetkým sa rovnako snaží vyhovieť,“ zhodli sa manželia Rybárovci.
Tatiana Čontofalská sa okrem obce stará o domácnosť a tri deti. Pomáhajú jej rodičia, ktorí sa do Predajnej presťahovali. „Starostkou ste dvadsaťštyri hodín, nekončíte, keď zavriete úrad, človek je vždy myšlienkami v úrade. Ľudia stále niečo potrebujú, tak úradujem na ulici aj doma.“
Kým je mama v úrade, deti sa zo školy vracajú ku starým rodičom, najmladšieho zvykne vyzdvihnúť zo školy otec alebo starší súrodenci. Za starostovania Tatiany Čontofalskej obec ožíva. Jediné námestie v dedine, na ktorom stojí obecný úrad, hostinec a reštaurácia, je miestom veľkých osláv, vysvätili tu erb, na námestie prichádza Mikuláš s čertom a hromadou balíčkov, slávi sa Silvester. Ľudia z obce ochutnávajú navzájom dopestovanú zeleninu a dorobené likéry a vína na výstavke darov zeme. Obec víta každého novorodenca a slávi narodeniny s každým seniorom, tancuje spolu na Anna bále a na maškarnom plese.
„V ďalšom období by som sa chcela venovať najmä mládeži, v Predajnej nemá kam ísť, iba do pohostinstva. Bezodplatným prevodom sme získali budovu, kde by som chcela urobiť fitnes, klub mládeže a internetovú knižnicu. V minulom období na to nebol čas, boli iné problémy, najmä plynofikácia.“
Na všetky akcie prispievajú miestni podnikatelia – obec im zato odpustila časť dane za predaj alkoholu. Starostka by chcela námestie aj ďalej zveľaďovať. „Mohlo by tu byť trhovisko s pódiom, ktoré sa dá sklopiť, aby ho chlapi nemuseli vždy celé skladať.“
Predajná má ešte jednú zvláštnosť – na obecnom úrade pracujú samé ženy. „Je tu len jeden muž – údržbár. Sme kolektív žien - matiek so svojimi radosťami a starosťami. Snažíme sa, keď jedna z nás vypadne, aby ju druhá vedela zastúpiť.“ A ako ženy dokážu byť k sebe aj solidárne. Lepšie pochopia, keď jednej z nich napríklad ochorie dieťa. (haj)
