Bratislava 28.novembra (TASR) - Do Vianoc chce rezort práce predložiť pracovnú verziu novely Zákonníka práce, ktorá by mala odstrániť v ňom existujúce deformácie. Tie podľa ministra práce, sociálnych vecí a rodiny SR Ľudovíta Kaníka vznikli aj nesprávnym prekladom a výkladom právnych noriem Európskej únie (EÚ). V súčasnom znení zákonníka sa tak uplatňujú niektoré princípy, ktoré idú nad rámec štandardov EÚ a neprimerane zasahujú do vzťahov medzi zamestnávateľom a zamestnancom.
Týka sa to napríklad problematiky pracovného času, ktorý je prísne ohraničený aj v prípade, že zamestnanec pracuje u viacerých zamestnávateľov. Snahou únie je pritom podľa štátneho tajomníka rezortu práce Miroslava Beblavého iba zabrániť "vykorisťovaniu" pracovníka zamestnávateľom, nie však obmedzovať ľudí, ktorí si chcú privyrobiť. "Ponecháme teda obmedzenie maximálneho pracovného času 48 hodín, ale len pre jedného zamestnávateľa. Zamestnanci budú slobodní v tom, ak si budú chcieť nájsť bočné úväzky," spresnil M. Beblavý.
Zo zákona by sa malo vypustiť ustanovenie, ktoré zabraňuje uzatváraniu pracovnoprávnych vzťahov medzi manželmi a rovnako by sa mala odstrániť povinnosť zamestnávateľa dokazovať pred súdom svoju nevinu v prípade, že ho zamestnanec obviní z diskriminácie.
Novela zákona by mala smerovať aj do zrovnoprávnenia postavenia odborových organizácií a zamestnaneckých rád ako zástupcov zamestnancov. Vo firmách budú môcť paralelne pôsobiť obe organizácie, pričom odbory nebudú mať právo zo zákona zrušiť zamestnanecké rady. Exkluzívne právo vyjednávať však odborom zrejme zostane, konštatoval M. Beblavý. Novela však zruší odborovým predstaviteľom náhradu mzdy, keďže podľa Ľ. Kaníka to neopodstatnene zvyšuje náklady podnikov.
Minister zdôraznil, že zákonník v novom znení nebude len upravovať pracovno-právne vzťahy, ale stane sa aj významným nástrojom tvorby pracovných miest. V tomto smere by mal okrem iného pôsobiť aj inštitút tzv. sprostredkovateľní práce, ktoré budú firmám prenajímať svojich zamestnancov. Táto forma priamej podpory zamestnávania sa podľa M. Beblavého dobre osvedčila napríklad v Holandsku, Belgicku alebo Nemecku. "Pre koncových zamestnávateľov je oveľa jednoduchšie prenajať si zamestnancov, keďže nemusia byť zodpovední za ich poistné ani ukončovanie pomerov," vysvetlil M. Beblavý.
Novinkou v pripravovanej právnej úprave budú aj nové formy kratších pracovných časov do 15 hodín týždenne, kde by sa malo zjednodušiť uzatváranie aj skončenie pracovného pomeru. Otázna je ďalšia existencia dohôd mimo pracovného pomeru, napríklad dohody o pracovnej činnosti alebo o vykonaní práce. Ako uviedol Ľ. Kaník, pokiaľ sa podarí dosiahnuť požadovanú flexibilitu v pracovných vzťahoch, takéto formy zamestnávania totiž prestanú mať opodstatnenie. Ministerstvo chce v novele riešiť aj situáciu, keď sa zamestnanec stane dôvodne podozrivým zo závažného porušenia pracovnej disciplíny alebo spáchania trestného činu pri plnení pracovných úloh, pričom ďalší výkon jeho práce by ohrozoval záujmy zamestnávateľa. Týka sa to napríklad prípadov korupcie, keď podozrivý naďalej zostáva na svojom pôsobisku. Takémuto zamestnancovi by mala byť až do rozhodnutia súdu pozastavená činnosť s tým, že bude dostávať len polovicu svojho priemerného zárobku. Ak sa preukáže jeho nevina, zamestnávateľ mu rozdiel doplatí.
Pracovná verzia novely, ktorá by mala byť hotová do Vianoc, bude predmetom širokej odbornej diskusie. Okrem sociálnych partnerov ju dostane na posúdenie aj Medzinárodná organizácia práce.
* san gl
