Pre Rusko ako jadrovú veľmoc nepredstavuje rozšírené NATO novú bezpečnostnú hrozbu. Na archívnej snímke odpaľovacia rampa jadrovej rakety v Saratovskej oblasti. FOTO - TASR/EPA
Putin v žiadnom prípade neskákal od radosti. Aj keď veľmi diplomaticky zopakoval, že „stále nie je presvedčený o nevyhnutnosti ďalšieho rozšírenia NATO o sedem štátov“, čím sa snažil vyvolať najmä pred ruskými odporcami rozšírenia dojem, že pred Amerikou predsa len celkom hlavu nesklonil.
Väčšina komentátorov a analytikov prikláňa k názoru, že vlastne NATO s Ruskom spojil terorizmus, aj keď každý má na mysli odlišné problémy - Amerika a NATO najmä Irak, Rusko Čečensko. Čoraz viac sa však zdá, že Moskva prestala robiť problémy pre oveľa špecifickejší faktor.
Komentátor denníka International Herald Tribune Joseph Fitchett napísal: „Moskva jasne od NATO očakáva, že zmení vojenskú kapacitu na menšie, viac mobilné sily pozdĺž línie, ktorá nebude Rusko ohrozovať. Navyše Putin bude venovať väčšiu pozornosť špeciálnym vzťahom s alianciou, ktoré nadviazal novou zmluvou v máji.“
Zdá sa teda, že ruský postoj k rozšíreniu NATO sa zmenil nielen založením Rady NATO a Ruska, ale najmä plánmi aliancie na zmenu vnútornej štruktúry a stratégie, v ktorej majú v budúcnosti hrať ústrednú úlohu sily rýchleho nasadenia v počte dvadsaťtisíc mužov. A takej sily sa Rusko so svojím jadrovým potenciálom naozaj obávať nemusí.
Nové NATO sa má postupne odpútavať od pôvodnej stratégie, keď bolo teritoriálnym zoskupením pripraveným na obranu najmä západnej Európy pred mohutnými silami Varšavského paktu. Ak by stratégovia aliancie trvali na nezmenenej stratégii, odpor Ruska proti NATO by bol zrejme naďalej zásadný a urputný.
Zmena strategického pohľadu na bezpečnosť, ale aj dovnútra NATO, čo vyvolal najmä teroristický útok na USA, priniesla teda aj zmenu v myslení rozhodujúcich ruských politikov.
