Srbský premiér Zoran Djindjič sa na štvrtkovej tlačovke v Belehrade spokojne usmieval. FOTO - REUTERSČlánok 135 srbskej ústavy
Srbská vláda podoprela svoje rozhodnutie vydať exprezidenta Juhoslávie do Haagu bez ohľadu na názor Ústavného súdu Juhoslávie ustanovením srbskej ústavy z roku 1989. Ustanovenie vzniklo ešte v Socialistickej federatívnej republike Juhoslávii a nikdy nebolo prispôsobené juhoslovanskej ústave z roku 1992. Miloševič, vtedy srbský prezident, si ním chcel vytvoriť základ pre autonómnosť svojej moci:
„Keď bude prostredníctvom dokumentov federálnych inštitúcií alebo dokumentov orgánov iných republík, napriek právam a povinnostiam, ktoré máme na základe ústavy Socialistickej federatívnej republiky Juhoslávie, poškodená rovnoprávnosť Srbskej republiky alebo iným spôsobom ohrozené jej záujmy, pričom nebude postarané o kompenzáciu, republikové orgány vydajú akty na ochranu záujmov Srbskej republiky.“ (mim)
Vydanie Slobodana Miloševiča medzinárodnej spravodlivosti je udalosť, na ktorú čakal svet netrpezlivo a prijal ju prevažne s veľkým zadosťučinením. Radujú sa Spojené štáty, Európska únia oceňuje odvahu a rozhodnosť Belehradu, zo svojej podstaty kritická Amnesty International chváli Biely dom za výdrž, s ktorou tlačil na vydanie človeka vinného z celej série krvavých novodobých balkánskych vojen.
V skutočnosti sa srbská vláda Zorana Djindjiča pustila s veľkou vervou do značne riskantného podniku. Vydanie Miloševiča Haagu podmienilo úspech darcovskej konferencie a bezprostredne zaistilo Juhoslávii finančnú pomoc (pozri tiež 10. stranu). Na domácej politickej scéne však spôsobilo hotové zemetrasenie. Prezident Juhoslávie Vojislav Koštunica, ktorý za každých okolností ctí právo, oznámil odchod svojej Demokratickej strany Srbska zo srbskej i federálnej vládnej koalície DOS. To isté urobila čiernohorská Socialistická ľudová strana (SNP), tradičný spojenec Miloševiča, na federálnej úrovni. Juhoslovanský premiér Zoran Žižič odstúpil. To môže znamenať nové zväzové voľby.
Prozápadné čiernohorské strany však razia cestu k samostatnosti. Takže jedným z dôsledkov Miloševičovho vydania Haagu môže byť nakoniec ďalší krok smerom k rozpadu Juhoslávie.
„Ostrý chlapec“ Djindjič stavil na jednu kartu. Celkom iste to nie je spoločný štát s Čiernohorcami, ktorého dni sú už zrejme zrátané. Djindjič verí prieskumom, ktoré ukazujú, že Srbi sú stále viac naklonení myšlienke zbaviť sa príťaže Miloševiča.
Tých, ktorí si zúfajú nad ťažkou ekonomickou situáciou, je viac než tých, ktorí sa odmietajú skloniť pred autoritou súdu OSN v Haagu. Okamžitá účinná pomoc Západu by mohla utíšiť nespokojencov a zvýšiť popularitu samotného Djindjiča. Koštunica je síce podľa prieskumov stále jednotkou, „gule“ pri rozhodovaní však Balkáncom vždy imponovali.
„Právo“ vníma Djindjič inak než Koštunica. Prezidentovi Juhoslávie sa ťažko čudovať, že ako bývalý expert na ústavu nemohol prekročiť vlastný tieň. Srbská vláda jednoducho prevalcovala Ústavný súd Juhoslávie a machiavelisticky sa odvoláva článok 135 srbskej ústavy, ktorý svojho času využíval sám Miloševič na posilnenie svojej moci v Srbsku na úkor zväzových inštitúcií.
„Nie je to morálna, ale existenciálna otázka,“ povedala pre Reuters o vydaní Miloševiča do Haagu politologička Ljiljana Bačevičová z belehradského Inštitútu pre sociálne vedy. „Keď sú ľudia postavení pred možnosť sankcií a zadržania medzinárodnej pomoci, reagujú racionálne,“ dodala.
To platí aj pre konanie Djindjičovej vlády - je pragmatická a tvrdá, keď ide o peniaze aj o moc. A myslí si, že by budúcnosť mala patriť jej - nie prezidentovi Koštunicovi ani jeho zväzovej Juhoslávii.
BAŠA JAVŮRKOVÁ
AKO PREBIEHAL ODCHOD MILOŠEVIČA Z KRAJINY
17.00 - predstaviteľ väznice prišiel do Miloševičovej cely a povedal: „Pripravte sa, odchádzate.“ Miloševič sa spýtal: „Kam mám ísť?“ „Do Haagu,“ odpovedal zástupca väznice. Obvinenie Miloševičovi prečítali cez prah cely. Exprezident nič nepovedal, ľahko sčervenal a spýtal sa, či si môže zbaliť kufre. Chcel aj zatelefonovať rodine, čo mu nedovolili. Asi päť minút odporoval, potom začal spolupracovať. Pred odchodom z cely vyfajčil cigaretu.
17.45 - v bielej košeli s krátkymi rukávmi, bez viazanky, v modrých námorníckych nohaviciach nastúpil do policajného auta. Sprevádzali ho dve osoby. Pred autom s exprezidentom išlo ešte jedno auto a za ním ďalšie. Vyšli z väznice a prešli okolo niekoľkých desiatok Miloševičových sympatizantov, ktorí tu demonštrovali. Tí nič nezbadali. Asi po hodine Miloševiča na neznámom mieste odovzdali zástupcom ICTY. Bol informovaný o svojom prevoze na leteckú základňu v bosnianskej Tuzle, kde sídli americká jednotka SFOR.
19.00 - nastupuje do vrtuľníku. Položil iba dve otázky. „Kde mám svoj plášť do dažďa?“ a „Viete, že je dnes Vidovdan?“ (Ide o svätého Víta, náboženský sviatok a posvätný dátum pre srbský národ.) Na deň presne pred 12 rokmi Miloševiča, nadšene privítal asi milión ľudí na oslavách 600. výročia bitky na Kosovom Poli. (čtk/afp)
