Hamburg 27. novembra (TASR) - Skutočnosť, že smrť francúzskeho spisovateľa Emila Zolu môže nejakým spôsobom súvisieť s prípadom ktorý vošiel do dejín ako Dreyfusova aféra, Zolovi životopisci vytrvalo ignorovali. Až 100 rokov po jeho úmrtí sa objavili vážne úvahy o tom, že slávny románopisec sa stal obeťou vraždy, píše nemecký spravodajský magazín Der Spiegel.
Spisovateľ, ktorý vo svojich dielach opisoval bez prikrášľovania dejinné zvraty svojej doby a patril k plamenným zástancom židovského kapitána Alfreda Dreyfusa, zomrel v noci z 28. na 29. septembra 1902 vo svojom parížskom byte na otravu oxidom uhoľnatým.
Hovorilo sa vtedy o tragickej nehode - o nedostatočnom vetraní spálne a zle vymetenom komíne. Ako prvý spochybnil túto teóriu novinár Jean Bedel. V jeho úvahách pokračovali iní a narazili pritom aj na meno pravdepodobného páchateľa.
Vrahom slávneho románopisca je údajne kominár Henri Buronfosse, nadšený prívrženec pravicovoextrémnej ostro antisemitskej Ligy patriotov. Práve Buronfosse mal v byte slávneho spisovateľa upchať komín sadzami a dechtom a umelú prekážku po vykonaní činu ihneď odstrániť.
Zolova plamenná obhajoba kapitána Dreyfusa, nespravodlivo odsúdeného za vlastizradu, spôsobila, že spisovateľovi sa vyhrážali smrťou niekoľkokrát. Kriminalisti však upozorňujú, že na dokázanie Zolovej vraždy neexistujú nijaké dôkazy, uzatvára Der Spiegel.
