Narúšať tieto bariéry sa pokúša už jedenásť rokov Celoslovenský deň bez mäsa. Podľa Bukovského s ním začala vegetariánska spoločnosť v roku 1992, keď preň stanovila dátum 1. júl. „Nie je to samoúčelný deň,“ hovorí, „je to príležitosť upozorniť na riziká skryté v potravinách, ale aj zámienka na vyskúšanie nových receptov. Stačí zaradiť dva-tri nové a vyradiť hoci jeden-dva, tie najmastnejšie. Malou zmenou v rodine sa môžu významne ovplyvniť stravovacie návyky budúcich dospelých ľudí.“

Slováci sú vegetariánstvu naklonení. Podľa poznatkov nadácie Ži a nechaj žiť, zaoberajúcej sa životným prostredím, právami ľudí a zvierat, k vegetariánskej strave má kladný vzťah každý siedmy Slovák a drží sa jej jedno percento.

Tento trend u nás, ako i vo svete stúpa, rastú vraj aj sympatie k vegánskym jedlám (nekonzumovanie stravy živočíšneho pôvodu, jedenie plodov zeme). Podľa zástupcov nadácie vegánstvo nie je len strava, ale aj pohľad na svet a rešpekt pred všetkým živým.

Vegetariáni tvoria asi polovicu ľudstva, ale časť z nich aj pre náboženské dôvody či nedostatok potravín v rozvojovom svete. Podľa Bukovského mimoriadne prispievajú k uprednostňovaniu bezmäsitej stravy aj potravinové krízy spojené s BSE alebo vypuknutím slintačky a krívačky. Vegetariánska spoločnosť sa snaží upozorňovať, že takéto problémy tu sú, hoci si ich uvedomujeme len nárazovo. „Možno o 20 rokov bude na zemi 50 miliónov ľudí chorých vinou BSE, možno nie. Vie sa, že v rokoch 1988 - 1994 predala Británia do Ázie pol milióna ton mäsovo-kostných múčok použitých do kŕmnych zmesí. Nikto si netrúfa odhadnúť budúcnosť. Aj takéto veci, ktoré sú za rohom, sú dôvodom, aby sme robili niečo so stravou.“

Keby sa v Európe a Severnej Amerike zjedlo o 10 percent menej mäsa, znížením chovu by sa ušetrila pšenica, ktorou by sa nakŕmilo 20 miliónov ľudí. Ak sa teda rozhodnete byť prvého júla jeden deň bez mäsa, môžete mať podľa Bukovského pocit, akoby ste pozvali k svojmu stolu niekoľko hladujúcich. (ru)