VERHEUGEN: Nabáda kandidátske krajiny, aby ponuku EÚ prijali
BRUSEL 26. novembra (SITA) - Komisár Európskej únie pre rozšírenie Günter Verheugen dal dnes v Bruseli najavo, že ponuka dánskeho predsedníctva kandidátskym krajinám o finančných podmienkach vstupu je maximom, a ak ju prijmú, potom by ju mohli akceptovať
SITA
Tlačová agentúra
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
aj členské štáty únie. Dánske predsedníctvo predstavuje dnes kandidátskym krajinám najnovšiu ponuku na rokovaniach o vstupe bez súhlasu všetkých členských štátov s jej obsahom. Nejde teda o spoločnú pozíciu EÚ. Podľa Verheugena je veľká možnosť, že ponúkaný balík sa stane základom pre konečný kompromis, pričom si nemyslí, že EK získa súhlas členských štátov skôr, ako bude známa reakcia kandidátskych krajín. "Ak nám povedia, že balík môže byť základom pre dohodu, potom si myslím, že členské štáty ho akceptujú," povedal. Verheugen varoval, že ak by sa tento balík prijímal o polroka neskôr, vyzeral by kvôli zhoršujúcej sa finančnej situácii v únii oveľa menej priaznivo. Ide pritom iba o jednu desatinu percenta HDP celej únie. Balík však nepriniesol zvýšenie štartovacej úrovne priamych platieb pre poľnohospodárov, a ani požadované skrátenie desaťročného prechodného obdobia, kým dosiahnu úroveň EÚ. Na druhej strane ponuka obsahuje vyššie kvóty na niektoré poľnohospodárske produkty a viac peňazí na rozvoj vidieka, nové prostriedky na ochranu vonkajšej schengenskej hranice únie a v prípade Slovenska aj dodatočné zdroje pre uzavretie dvoch blokov jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice. Slovensko bude o ňom s úniou prvýkrát rokovať dnes večer. Ako vyplýva z predbežných výpočtov, celková rozpočtová situácia SR by sa v porovnaní s rokom 2003 mala zlepšiť aspoň o 50 miliónov, čo znamená, že vo forme kompenzácií nedostane Slovensko ani euro. Oproti predchádzajúcemu návrhu dostane však SR o vyše 220 miliónov eur viac. Len na rozvoj vidieka získa dodatočných 90 miliónov. Na odstavenie dvoch blokov Jaslovských Bohuníc by malo ročne dostať o desať miliónov viac, teda za tri roky o tridsať miliónov viac ako pôvodných šesťdesiat miliónov. Slovensko žiada od únie, aby sa zaviazala, že táto pomoc bude pokračovať aj po roku 2006. Vo forme kompenzácií za príspevky na priame platby získa podľa návrhu dánskeho predsedníctva ďalších 67 miliónov a na budovanie schengenskej hranice 40 miliónov eur. V prípade priamych platieb návrh zdôrazňuje, že ich ročný nárast nemôže klesnúť pod predpokladanú úroveň desať percent ročne z vypočítanej úrovne platieb v roku 2006. V praxi to znamená, že ak by v EÚ došlo k zníženiu úrovne priamych platieb po roku 2006, desaťročné prechodné obdobie by sa prakticky o nejaký čas skrátilo. Kandidátske krajiny budú môcť dopĺňať úroveň priamych platieb, dosahujúcu v prvom roku 25 percent, v druhom 30 a v treťom 35 percent zdrojmi z národného rozpočtu , ale aj z dvadsaťpercentnej časti sumy venovanej na rozvoj vidieka. Výsledná úroveň nebude môcť presiahnuť 40 percent EÚ. Ak však túto úroveň domáce priame platby presiahnu už v roku 2003, budú mať kandidátske krajiny právo si ju zachovať aj po vstupe.