Jack Womack (1956) je autorom siedmich kníh, z ktorých väčšina sa zaradila medzi bestsellery. Je držiteľom prestížnej ceny Philipa K. Dicka.
FOTO - INZINE
Americký spisovateľ JACK WOMACK patrí medzi najvýznamnejších predstaviteľov súčasnej fantastiky. Dej svojich príbehov umiestňuje najmä do New Yorku blízkej budúcnosti. Jeho poviedky sa pravidelne objavujú v známych literárnych časopisoch a v rozličných antológiách. Články publikuje v magazínoch po celom svete. Žije v New Yorku. V slovenčine vo vydavateľstve Techno.sk práve vychádza Womackov román Ambient, ktorý sa stal modernou klasikou fantastiky. Je to bravúrne akčné čítanie, ktoré znesie najvyššie literárne kritériá.
Na európskom i americkom trhu sa vaše knihy, podobne ako knižky Kurta Vonneguta, predávajú bez častej nálepky science-fiction. Aký je váš vzťah k žánru fantastiky?
„Keď som začínal s písaním, nepovažoval som sa za autora fantastiky. Takto ma označujú iba v špecializovaných žánrových kníhkupectvách v Spojených štátoch. Niektoré príbehy sú síce situované do bližšie neurčenej budúcnosti, ale je to predovšetkým sociálna satira. Do science-fiction i generácie cyberpunku ma zaradili kritici. Pohybujem sa na pomedzí mainstreamu a fantastiky, čo vyhovuje aj kníhkupcom. Aj Ambient je vlastne o dnešnom svete v budúcnosti, len sú niektoré fenomény zvýraznené a ľudstvo je na tom o dosť horšie. Snažím sa opísať hlúposť súčasnosti tak, aby pôsobila dôveryhodne aj v budúcnosti. Knihy s označením sci-fi nečítam, až na knihy najbližších priateľov.“
Ktorých?
„Napríklad Williama Gibsona.“
Hlavnou témou Ambientu je konflikt dvoch protikladných svetov - newyorskej mocenskej elity a chudobnej ulice. Mnohé charaktery príslušníkov gangov sú odpozorované zo súčasnej reality. Mali ste aj osobnú skúsenosť s pouličným násilím v New Yorku?
„Našťastie nie. Do New Yorku som sa presťahoval v puberte a bol som iba pozorným pozorovateľom odvrátenej podoby tohto veľkomesta, ktoré mám však napriek všetkým chybám veľmi rád. Pri písaní si vystačím s predstavivosťou.“
Newyorská literárna scéna je obrovská. Generačne a autorsky vás neustále spájajú s Williamom Gibsonom, autorom románu Neuromancer, ktorý však žije v kanadskom Vancouveri. Ako sa k tomuto zaradeniu staviate?
„S Williamom Gibsonom si pomáhame, korigujeme rukopisy, radíme a tak ďalej. No keby som nás mal charakterizovať ako generáciu, asi najvýstižnejšie mi pripadá, že sa nás dnes intenzívne pokúšajú vytlačiť zo scény najmladší autori. A tak je to správne. Pokiaľ ide o písanie a život v tomto meste, v New Yorku sa nikdy nežilo ľahko. Ale zároveň si nedokážem predstaviť, že by som žil kdekoľvek inde. Ešte možno v Londýne, kde sídli európsky vydavateľ. Ale na presťahovanie do Európy je už trocha neskoro.“
Násilie je jednou z veľkých tém postmoderného umenia. Čo vás na ňom fascinuje?
„Väčšina krajín sveta, takmer celá dnešná spoločnosť, je denne konfrontovaná s násilím na rôznych úrovniach - od domáceho až po verejné. To je podľa mňa alarmujúci stav. Spisovatelia a umelci vôbec by mali byť schopní podať o tom správu. A tak zverejňujeme svoje skryté pocity a strach z násilia bez toho, aby komukoľvek ubližovali.“
Knihy mnohých úspešných amerických románopiscov sa dočkali filmového spracovania. Nechystáte nejaký scenáristický projekt? Aký je váš vzťah k Hollywoodu?
„Nechcem písať scenáre, ani vlastné, ani adaptovať literárne diela iných autorov. Moja jediná skúsenosť z Hollywoodu je spred šiestich rokov, keď sme spolu s Williamom Gibsonom začali písať príbeh pre mladého režiséra. Nakoniec z toho nebolo nič, akurát som bol prvý raz v Moskve. Pokiaľ ide o Hollywood, som presvedčený, že najlepšie je odovzdať prácu, zobrať honorár a zmiznúť odtiaľ čím skôr.“
Mnohé vaše postavy sú presným protikladom takzvaného amerického úspechu. Román Ambient získal po minuloročných udalostiach z 11. septembra novú aktuálnosť. Dejiny vo vašom literárnom ponímaní akoby nevyhnutne smerovali ku katastrofe. Prečo?
„Mám dojem, že americké dejiny sa vydali zlým smerom takmer na každej križovatke, ak nepočítam zopár výnimiek ako Lincoln, Franklin D. Roosevelt alebo Martin Luther King. Možno aj preto som si kedysi začal vymýšľať fikcie. Celý príbeh o americkom úspechu je mýtus, ktorý sa týka len niekoľkých jednotlivcov, ale naši historici ho prosto majú radi. V skutočnosti nám vládne ekonomika a jej lídri. Politici majú čoraz menšie právomoci. Ale možno keby sme nikdy nemali vo vedení Ronalda Reagana, tak dnes nemusíme sledovať odpornú politickú hojdačku, na ktorej sa kolíšu na jednej strane republikáni a na druhej demokrati.“
MICHAL HVORECKÝ
