Roberto Matta počas svojej výstavy v Barcelone v roku 1999. FOTO - TASR/AP
anom, ktorý by chcel svojimi obrazmi šíriť dobrú náladu. Čílsky maliar a sochár zomrel v sobotu vo veku 91 rokov v nemocnici v talianskom meste Civitacecchia pri Ríme. Čílsky prezident Ricardo Lagos vyhlásil trojdenný národný smútok. „V Robertovi Mattovi odchádza posledný velikán maliarstva dvadsiateho storočia,“ povedal Lagos.
Študoval architektúru, s povesťou talentu. Takého, že si ho v polovici tridsiatych rokov do svojej kancelárie vybral aj samotný Le Corbusier. Potom prišiel výlet do Španielska a osudové stretnutie so Salvadorom Dalím. „Dalí mi neponúkol alternatívu. Povedal mi: daj svoj talent na plátno. Poslúchol som ho a už nebola cesta naspäť.“ André Breton ho prijal pod krídla svojho manifestu.
Roberto Matta prišiel s novou maľbou. Prinášala pamäť latinskoamerickej mytológie, ale aj poetiku európskeho surrealizmu. Najradšej sa vyjadroval na veľkých obrazoch, ktoré mu poskytovali radosť zo slobodného aktu tvorenia. S nespútaným vírením tvarov a farieb sa stal jedným z najznámejších maliarov svetového surrealizmu. „Hovoria mi, že som maliar kozmických výjavov, ale ja som len pátračom po ľudskom šťastí,“ povedal pred jedenástimi rokmi.
Druhú svetovú vojnu prežil v New Yorku a po vojne sa definitívne usadil v Európe. Do Chile sa Matta vrátil len trikrát. Na jar 1973 namaľoval dve fresky v robotníckych štvrtiach čílskeho hlavného mesta, ktoré boli zničené pri prevrate v septembri toho roku. Po prevrate kontakty s Chile prerušil.
Je autorom nástennej maľby s názvom Pochybnosti troch svetov v sídle UNESCO v Paríži. Spleť prapodivných línií, prelínanie rôznych vrstiev - to všetko slúžilo Mattovi, aby odmietol nekontrolované zásahy chladnej techniky do vnútra človeka. (pet)
