EÚ: Od kandidátov žiada odhodlanosť, sama však nie je dosť veľkorysá
BRATISLAVA 25. novembra (SITA) - Denník Times sa v redakčnom komentári nazvanom Hrboľatá cesta pre najchudobnejších pasažierov Európskej únie opäť vracia k téme rozšírenia. Ako píše, 8 kontinentálnych kandidátskych krajín spájajú tragické a krvavé skúseno
SITA
Tlačová agentúra
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
sti 20. storočia. Všetky boli pred rokom 1914 súčasťou Ruskej alebo Rakúsko-Uhorskej ríše. Po roku 1918 získali všetky samostatnosť, v roku 1939 alebo krátko po ňom boli všetky okupované Nemeckom a po roku 1945 sa všetky stali súčasťou Varšavskej zmluvy. Ich pekelné 20. storočie zanechalo hlboké politické, sociálne a ekonomické jazvy. Tieto dejiny však boli aj školou realizmu a prežitia, dodáva Times. Nové kandidátske krajiny sú prevažne rímsko-katolícke, slovanské a chudobné. Chystajú sa do únie, ktorá je prevažne sekulárna, neslovanská a bohatá. Pozícia kandidátskych krajín pri vstupných rokovaniach bola slabá. Kandidáti chceli ekonomické príležitosti a bezpečnosť, vyplývajúce z členstva v EÚ. Ponuka Európskej únie znela - prijmite naše podmienky, alebo dovidenia, dodáva denník Times. Kandidáti museli akceptovať acquis communitaire, všetkých 85 tisíc strán. V otázke vstupu do jednotnej meny eura dokonca ani nemajú na výber. V histórii rokovaní sa takéto podmienky podobajú na direktívy, ktoré adresovala Rockefellerova Standard Oil Company malým nezávislým producentom. Jasným príkladom jednostrannosti, ktorá bude musieť byť zrejme prehodnotená, je Poľsko, nazdáva sa denník Times. Podľa súčasných dohôd bude Poľsko platiť plných 100 percent svojich príspevkov do únie. Profit zo Spoločnej poľnohospodárskej politiky však bude pre Poliakov na začiatku len 25-percentný. Poľsko sa teda stane čistým prispievateľom napriek tomu, že je oveľa chudobnejšie ako ktorákoľvek členská krajina únie. Dokonca aj Brusel vidí, že je to absurdné, no zatiaľ nenašiel mechanizmus na korekciu. Takto by sa však k rozširovaniu pristupovať nemalo, myslí si denník. Tieto krajiny sa celkom prirodzene obávajú, že sa v únii stanú druhoradými občanmi, čo samozrejme odmietajú. Stojíme pred experimentom so životmi 75 miliónov ľudí, na ktorom stojí a padá i budúcnosť samotnej Európskej únie. Únia sa spolieha na maximálnu odhodlanosť, sama však nepreukazuje ani potrebnú veľkorysosť ani rozumné zmýšľanie, uzatvára denník Times.