EÚ: Najdôležitejšie správy z 22. novembra

BRATISLAVA 25. novembra (SITA) -ŠPANIELSKO: Uniknutá ropa ohrozuje prírodné akváriumTisíce ton, ktoré vytiekli do mora z tankera Prestige pri španielskom pobreží, môžu zaplaviť akvárium Finisterrae. "Prvý poplašný signál prišiel v nedeľu, keď

vyliezli z vody tulene a nechceli sa do nej vrátiť," povedal pre agentúru AFP riaditeľ akvária Ramón Nuňez Centella. To tvorí dve obrovské prírodné pláže, ktoré sa vinú popri pobrežia a majú dva otvorené vstupy do mora. Aj keď sa tulene ďalší deň vrátili do mora, ich správanie sa znamenalo vážne varovanie. Preto boli prijaté preventívne opatrenia na ochranu asi 2000 rýb, celkom 150 druhov, ktoré tam žijú. Píšu české Lidové noviny. V tankeri Prestige, ktorý sa v utorok potopil 270 kilometrov od pobrežia Galície, bolo 77 tisíc ton ropy, z ktorej niekoľko tisíc vytieklo pred potopením lode do mora.
POĽSKO: Všetky domácnosti dostanú brožúru o vstupe do EÚ
Všetkých dvanásť miliónov poľských domácností dostane pred referendom o vstupe do EÚ špeciálnu informačnú brožúru s podpisom prezidenta Aleksandra Kwasniewského. Cieľom projektu, ktorého náklady sú vyčíslené na 1,25 milióna eur, je vysvetliť poľským občanov výhody ale i nevýhody členstva v únii. Uvádza poľský denník Rzeczpospolita. Dodáva, že Kwasniewski chce u Poliakov vzbudiť záujem zúčastniť sa na referende. Ďalšou iniciatívou poľského prezidenta pred národným hlasovaním, ktoré by sa malo uskutočniť v máji budúceho roku, je cesta po krajine a jej regiónoch, kde chce ľuďom priamo vysvetľovať dôležitosť vstupu do Európskej únie. Podobná kampaň sa v Poľsku uskutočnila už v roku 1997 pred referendom o novej ústave. Vtedy tiež Kwasniewski osobne vyzýval občanov, aby ústavu podporili.
TURECKO: Väčšina Francúzov je proti členstvo Turecka v EÚ
Viac než polovica Francúzov, 55 percent, je proti vstupu Turecka do Európskej únie. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky uskutočneného na vzorke 924 respondentov, ktorý zverejnil denník Aujourd`hui en France. 33 percent opýtaných s členstvom Turecka v únii súhlasí a 12 sa nevedelo vyjadriť. Predseda Konventu o budúcnosti Európy a bývalý francúzsky prezident Valéry Giscard d´Estaing sa nedávno otvorene postavil proti členstvu Turecka v EÚ. Povedal, že vstup Turecka by znamenal koniec Európskej únie (EÚ). Podľa Giscarda tí, ktorí podporili kandidatúru Ankary na vstup, sú vlastne odporcami EÚ. Svoje tvrdenie podoprel tým, že hlavné mesto Turecka nie je v Európe, 95 percent jeho obyvateľov žije mimo európskeho kontinentu a Turecko nie je preto európskou krajinou.
EÚ: Členské krajiny dúfajú v liberalizáciu energetických trhov
V pondelok by sa mohli krajiny EÚ zjednotiť na ďalších krokoch smerujúcich k liberalizácii trhov s plynom a elektrickou energiou. Od roku 2005 do 2007 by si mali mať možnosť krajiny v celej EÚ vybrať svojho poskytovateľa plynu a elektriny. Francúzsko si však želá plnú liberalizáciu energetických trhov až od roku 2009. Ministri EÚ by síce mohli rozhodnúť kvalifikovanou väčšinou, no váhajú Francúzsko v tejto otázke prehlasovať. Keďže produkcia a dovoz energie budú fungovať ako oddelené jednotky, ministri majú pred sebou ešte niekoľko otvorených otázok. Na záver ministerskej rady má Európska komisia opäť predložiť návrhy k zavedeniu bezpečnostných noriem EÚ v jadrových elektrárňach. Delegácie sa môžu k tejto otázke vyjadriť, no nepredpokladá sa, že by sa k nej otvorila diskusia.
NEMECKO: Snaží sa riešiť svoje rozpočtové problémy
Európska komisia začala proti Nemecku, ktorého rozpočtový deficit tento rok prekročí hranicu 3 percentá HDP, disciplinárne konanie. Nemecká vláda v reakcii na to schválila tento týždeň revidované rozpočtové plány na tento a budúci rok. Odsúhlasila aj kontroverzný balík daňových navýšení a vládnych úspor, ktorého cieľom je stabilizovať verejné financie v roku 2003. Ako uvádza český časopis Integrace, problém Nemecka je však oveľa hlbší, pretože krajina zaznamenáva veľmi nízky medziročný rast HDP. Za celý tento rok sa v Nemecku nepočíta s rastom HDP vyšším než 0,5 percenta. V situácii, kedy Nemecku hrozí hospodárska recesia, považuje mnoho odborníkov za nešťastné riešiť prekročenie limitu deficitu štátneho rozpočtu zvyšovaním daní a obmedzovaním vládnej spotreby.
EURO: Brown pritvrdil negatívne stanovisko k jednotnej mene
Britský minister financií Gordon Brown pritvrdil svoje negatívne stanovisko k britskému vstupu do eurozóny spôsobom, ktorý vyvolal rastúci nepokoj na Downing Street, píše Daily Telegraph. Labouristickí a opoziční poslanci hovoria, že vo svojich prejavoch a rozhovoroch prešiel od svojho diskrétneho zamietavého postoja k euru do novej fázy "otvoreného skepticizmu". Jeho posledné vyjadrenia, v ktorých porovnáva britskú ekonomiku s ostatnými krajinami, ako je napríklad Nemecko, ktorému sa darí horšie, sú vysvetľované ako dôkaz rozširujúcej sa nezhody medzi Brownom a premiérom Tonym Blairom o základoch labouristickej politiky. Mnohí predstavitelia Labouristickej strany si všimli pritvrdenie Brownovej rétoriky pri vystúpení v Dolnej snemovni. Predpokladá sa, že Brown zaujme podobný tón aj vo svojom vystúpení na zasadnutí Konfederácie britského priemyslu v pondelok v Manchestri.
DZURINDA: S nemeckým kancelárom Schröderom o rozširovaní EÚ
Slovensko si želá, aby v prvých rokoch po vstupe do Európskej únie nebolo iba platcom, ale aby získalo viac ako prispeje do fondov EÚ. Toto stanovisko dnes tlmočil v Prahe slovenský premiér Mikuláš Dzurinda nemeckému kancelárovi Gerhardovi Schröderovi. „Kancelár vyjadril absolútne pochopenie,“ povedal pre médiá Dzurinda. Premiér svojho partnera ďalej informoval, že Slovensko do roku 2006 získava istú podporu na prípravu uzatvorenia príslušných reaktorov v Jaslovských Bohuniciach. Nakoľko pôjde o proces veľmi nákladný, bude sa Slovensko uchádzať o podporu z fondov EÚ aj po roku 2006. Nemecký kancelár podľa Dzurindu konštatoval, že Nemecko bude tieto kroky podporovať.
MV: Palko do Londýna na konferenciu o organizovanom zločine
Minister vnútra Vladimír Palko sa v pondelok zúčastní na medzinárodnej ministerskej konferencii - Boj s organizovaným zločinom vo východnej Európe, ktorá sa bude konať v londýnskom Lancaster House. Podujatie organizujú britské ministerstvá vnútra a zahraničných vecí v spolupráci s orgánmi Európskej únie. Na podujatí sa zúčastnia delegácie 57 krajín sveta, ďalej zástupcovia OSN, NATO, Európskeho parlamentu a ďalších organizácií. Ako agentúru SITA informovala Alena Koišová z tlačového oddelenia ministerstva vnútra, Palko sa vo svojom vystúpení zameria na príčiny rozmachu organizovaného zločinu v juhovýchodnej Európe, ktorý pripravuje štáty o dane a clá, obmedzuje medzinárodný obchod, berie ľuďom príjmy i pracovné príležitosti a znižuje ich životnú úroveň. Zdôrazní tiež pripravenosť Slovenska podporiť všetky snahy vedúce k potláčaniu organizovaného zločinu a nastoleniu verejného poriadku v tejto časti sveta.
MP SR: Pripravuje osvetu o uchádzaní sa o granty z EÚ
Ministerstvo pôdohospodárstva SR pripravuje informačnú a osvetovú kampaň pre poľnohospodárov s cieľom oboznámiť ich s postupom pri uchádzaní sa o finančné prostriedky z Európskej únie (EÚ). Ako na piatkovom stretnutí s predstaviteľmi samosprávnych poľnohospodárskych organizácií povedal minister pôdohospodárstva Zsolt Simon, rezort poskytne v tejto oblasti poľnohospodárom aj finančnú pomoc, pretože bez náležitého ovládania euroagendy nebude pre prvovýrobu možné čerpať financie z eurofondov. Reagoval tak na vyjadrenia zástupcov samospráv, ktorí majú ťažkosti so školením odborníkov spôsobilých na kvalifikované vybavovanie agendy spojenej s uchádzaním sa o granty z EÚ.
EP: Boj ohľadne zjednotenia platov europoslancov
V Európskom parlamente (EP) prebieha boj týkajúci sa návrhu jeho predsedu Pata Coxa na vypracovanie štatútu poslancov EP s cieľom harmonizovať ich platy a urobiť preplácanie ich výdavkov transparentnejšie. Platová harmonizácia by však podľa týždenníka European Voice znamenala zníženie platov poslancov z Nemecka a Talianska, ktorí preto s týmto návrhom ostro nesúhlasia. V súčasnosti platia europoslancov vlády ich krajín, pričom ich platy sa pohybujú od 2879 eur na mesiac pre poslancov Španielska po 9 975 pre ich kolegov z Talianska. Očakáva sa, že členské krajiny EÚ na úrovni Rady ministrov EÚ by mohli súhlasiť s jednotnou mesačnou mzdou v rozmedzí 7,5 až 8 tisíc eur, s čím by mohla súhlasiť aj väčšina poslancov EP. Súčasťou nového štatútu europoslanca je však i otázka ich príplatkov, ktorá sa javí ešte problematickejšia.
BRUSEL: EÚ víta rozšírenie NATO ako krok k posilneniu stability
Pozvanie siedmich nových krajín, vrátane Slovenska, do NATO privítali v inštitúciách Európskej únie. Podľa poslancov Európskeho parlamentu môže členstvo v NATO prispieť k upevneniu stability na európskom kontinente. Šéf belgickej diplomacie Louis Michel označil tento krok za definitívne skončenie studenej vojny, miestne médiá však boli skeptickejšie. EÚ oficiálne nereagovala na rozhodnutie Severoatlantickej aliancie pozvať do svojich radov sedem nových krajín. Podľa diplomatických zdrojov nie je však tajomstvom, že budúce členstvo siedmich krajín v NATO vítajú ako ďalší krok k upevneniu ich demokracie a stability. Všetky tieto štáty sa totiž uchádzajú aj o členstvo v EÚ a päť z nich, vrátane Slovenska, by do konca tohto roka mali ukončiť rokovania o vstupe a o rok a pol by sa mali stať jej súčasťou.
CYPRUS: Hladké prijatie záleží aj od postoja EÚ k Turecku
Európska únia trvá na tom, že ak nedôjde k dohode o zjednotení Cypru, rokovania o vstupe sa ukončia iba s gréckou časťou ostrova a aj do únie vstúpia iba cyperskí Gréci. Potvrdili to vysokí predstavitelia EÚ. Dohoda o zjednotení ostrova závisí pritom od postoja Turecka, ktoré od Európskej únie požaduje stanovenie termínu otvorenia rokovaní o vstupe na decembrovom summite v Kodani. EÚ si vo všeobecnosti želá prijatie zjednoteného Cypru. Dáva však opakovane najavo, že ak nedôjde k zjednoteniu ostrova rozdeleného od roku 1974 na grécku a tureckú časť, prijme iba cyperských Grékov. Únia chce tak vyhovieť Grécku, ktoré varuje, že ak by nedošlo k prijatiu aspoň jeho gréckej časti, potom by Atény mohli zablokovať celé rozšírenie únie, čo zostatok pätnástky nechce dopustiť.
EÚ: Nová ponuka bude voči Slovensku ústretovejšia
Slovensko a ďalšie kandidátske krajiny by mali v pondelok dostať od dánskeho predsedníctva Európskej únie (EÚ) definitívne ponuky na záverečnú fázu rokovaní o podmienkach vstupu, ktorá by mohla byť ústretovejšia ako doteraz pätnástka pripúšťala. Naznačil to už tento týždeň úradujúci predseda Európskej rady Anders Fogh Rasmussen, podľa ktorého by sa týmito ponukami malo vyriešiť viacero starostí kandidátskych krajín. "Na budúci týždeň predložíme každej kandidátskej krajine konkrétny balík, keď ho uvidíte, uvedomíte si, že je v ňom istá pružnosť a urobíme všetko možné, aby sme vyriešili celý rad problémov kandidátskych krajín," vyhlásil Rasmussen. Zdôraznil, že v nijakom prípade nebudú tieto krajiny postavené pred hotovú vec a pôjde o skutočné rokovania, hoci s istými neprekročiteľnými hranicami. O novej ponuke EÚ bude dánske predsedníctvo a EK so Slovenskom rokovať utorok popoludní.
POĽSKO: V roku 2004 bude čeliť rozpočtovej kríze
Poľská vláda bude musieť čeliť v roku 2004, ktorý má byť prvým rokom jeho členstva v Európskej únii (EÚ), rozpočtovej kríze. Podľa hlavného vyjednávača s EÚ Jana Truszczynskeho sa tak stane v prípade, že sa súčasné podmienky vstupu nevylepšia. V snahe predísť takejto situácii a zabezpečiť pre Poľsko finančné výhody zo vstupu krajiny do únie sa vláda pokúsi v záverečných predvstupových rokovaniach dosiahnuť zníženie platieb do rozpočtu EÚ alebo inú finančnú kompenzáciu. Truszczynski tvrdí, že ak nenastane zmena podmienok pre vstup, hrozí strata likvidity.
EÚ: Európski lídri povzbudzujú Turecko, aby pokročilo v otázke Cypru
Lídri Európskej únie (EÚ) odporučili v piatok Turecku, aby rýchlo spolupracovalo v záležitostiach Cypru a európskej obrany, ak chce budúci mesiac získať počiatočný dátum negociácií o vstupe do EÚ. Francúzsky prezident Jacques Chirac a nemecký kancelár Gerhard Schröder na oddelených tlačových konferenciách po summite NATO vyhlásili, že pokrok v politickom urovnaní cyperskej otázky zlepší šance Ankary získať pozitívnu odpoveď od lídrov únie na kodanskom summite 12. - 13. decembra. Dánsky premiér Anders Fogh Rasmussen, ktorého krajina v súčasnosti predsedá EÚ, po rokovaniach s tureckým prezidentom Ahmetom Necdetom Sezerom pripustil, že únia nie je v reakcii na požiadavku Ankary dosiahnuť dátum začiatku negociácií jednotná. "Úprimne povedané, názory medzi členskými krajinami sa líšia, a Dánsko teraz stojí pred zložitou úlohou nájsť vyrovnané riešenie," povedal Rasmussen.

hd

SME

EÚ: Najdôležitejšie správy z 22. novembra

Najčítanejšie na SME

Komerčné články

Last Minute Dovolenka

EÚ: Najdôležitejšie správy z 22. novembra

Neprehliadnite tiež

Už ste čítali?