Aj na úseku daní existujú v SR niektoré zbytočne dramatizované a tabuizované témy, ktoré však daňové subjekty rozhodne zaujímajú. V nasledovnom portfóliu vybraných problémov (rozhodne nie všetkých!!!) takéhoto charakteru prinášame náš názor do diskusie, s ktorým čitateľ možno nemusí súhlasiť stopercentne - na čo má plné právo. Máme však zato, že aj „daňové tabu“ je nutné v modernej spoločnosti odbúravať, aby sa odkladané, zahmlievané, krehké i spoločensky citlivé problémy na úseku daňového práva pomohli čo najskôr efektívne doriešiť.

K najčastejším citlivým daňovým otázkam sa už tradične daňoví odborníci, experti zo štátneho i privátneho sektoru - daňové orgány, zástupcovia MFSR a ich metodici, poradcovia, špecialisti, ekonómovia, finančníci a ďalší veľmi neradi vyjadrujú. Obchádzaním odpovedí sa však problém nerieši, len sa odkladá, zakrýva a prípadne skrýva pod stôl. Preto, dovoľte, niekoľko odpovedí - na ktoré Vám verejne a písomne neodpovie žiadny daňový odborník SR zo štátneho sektoru:

* Existuje na daňových úradoch korupcia?

Samozrejme, že existuje - už veľa rokov sa ju nedarí účinne riešiť. Profiluje sa najmä vo väčších mestách, kde zachovanie anonymity kontrolóra (aj výmena pracovníkov na daňových úradoch je frekventovanejšia) je ľahšie ako na periférii - kde každý každého pozná. Veríme však, že väčšina daňových kontrolórov je poctivá (Hoci platí, že „kto si bez viny, hoď kameňom!“).

* Aké veľké sú ročné odhady daňových únikov na Slovensku?

Kvalifikované odhady ekonomických odborníkov sa veľmi rôznia, nakoľko nesúhlasné sú aj názory na posudzovanie a chápanie objemu tieňovej ekonomiky podľa rôznych metodologických prístupov. V rokoch 1990-1995 (obdobie tzv. „hlavného ekonomického klondajku a privatizačného eldoráda v SR“) boli tieto určite vyššie ako v súčasnosti, ale aj tak sa priemer odhadov pohybuje na úrovni cca 20 (optimistická verzia) až 40 (pesimistická verzia) ročne. Pracovníci MFSR a DRSR k tejto téme ešte nikdy - podľa nášho poznania - žiadnu kvalifikovanú analýzu v SR verejnosti za roky 1990-2002 (t.j. za 12 rokov reformy ekonomiky v krajine!) nepredstavili a nepredložili. Čo je zvlášť smutné, takéto kvantifikovanie nebolo spracované ani akademickou obcou a výskumom (SAV - Ekonomický ústav, Prognostický ústav, atď.) - nakoľko sa všeobecne zatiaľ v štáte praktizuje princíp, že doterajší vysoký podiel čiernej (tieňovej) ekonomiky v štáte je nutnou sprievodnou daňou za ekonomickú transformáciu - s čím osobne nesúhlasíme (za 12 rokov ekonomickej transformácie mohli byť tieto nekalé aktivity vyriešené ďaleko efektívnejšie, keby to doterajšie vlády v SR skutočne chceli, ale nielen deklarovali).

* Vedia daňové úrady nájsť všetky zatajené príjmy?

Nevedia, nakoľko ich kontrolné inštrumentárium, kapacitné vybavenie (experti-špecialisti) i profesionálna zdatnosť niektorých pracovníkov je na nedostatočnej (miestami až žalostnej) úrovni. Nepriamym dôkazom je aj výška nájdených, ale doteraz nevymožených (a väčšinovo už ani nikdy nevymožiteľných!) daňových nedoplatkov, ktorej trend neustále rastie. Ak napríklad objem daňových nedoplatkov (t.j. vlastne tých daňových únikov, ktoré štát dokázal odhaliť a identifikovať) činili k 30. 6. 2002 hrozivú sumu 75 miliárd Sk.

* Je podnikanie v tzv. daňových rajoch z hľadiska práva platného v SR zakázané?

Žiadny daňový zákon SR to nezakazuje. Je však veľmi smutné, že uvedený pojem a termín sa v našej legislatíve prvýkrát objavil až po desiatich rokoch (od začiatku modernej daňovej sústavy v štáte po roku 1989) aj to len v nepriamej dikcii v roku 1999 s účinnosťou od roku 2000 - t.j. v ustanovení § 53 ods. 3, zákona číslo 366/1999 Z.z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. Pojem daňový raj (offshore, daňová oáza) sa v dikcii citovaného zákona uvádza len okrajovo a nepriamo ako „daňovo zvýhodnené územie“.

* Považujete model „univerzálneho daňového kontrolóra“ presadzovaný MFSR na Slovensku za efektívny?

Samozrejme, že to považujem za stupiditu. Uvedené idey šírilo MFSR a spolu s DRSR aj praktizovalo formou pilotného projektu najmä na prelome rokov 2000-2001. Podľa mojich informácií - pochopili, že je to absurdná idea a od roku 2002 už údajne od uvedenej filozofie odstúpili. Osobne som pracoval ako daňový kontrolór sedem rokov a dovolím si tvrdiť, že mám dostatok skúseností i sofistikovaných argumentov na popretie spomenutej idey, ktorá vyšla od „teoretikov od stola“, ale nie od odborníkov z praxe. Išlo o zjavnú kontraproduktivitu štátu (akýsi model ako neskôr ušetriť počty daňových úradníkov?!). Jednotlivé dane v SR sú tak náročné a zákony k nim sa tak často menia a nesynergicky novelizujú, že neexistuje na Slovensku podľa nášho názoru odborník (t.j. ani žiadny „univerzálny daňový kontrolór“), ktorý by ich všetky dokonale ovládal. Uvedeným postupom štát opäť raz deklaroval, že stúpil úplne vedľa a snažil sa iracionálnym opatrením zakryť agóniu vlastnej neschopnosti odhaľovať zatajené daňové príjmy a minimalizovať daňové úniky. Každý múdry sa rád poučí. Zdá sa, že aj náš štát sa vo veci poučil - čoho dôsledkom je rozhodne efektívnejší krok v podobe zriadenia tzv. daňovej polície (Úrad daňového preverovania) a ďalších opatrení v znení zákona číslo 182/2002 Z.z.

* Existuje v SR dostatok daňových expertov na daňový systém?

Daňoví odborníci v SR na určité úseky daňového inkasa a daňového práva sústavne už roky absentujú. Chýbajú napríklad experti na daňovú analýzu a daňový systém, špecialisti na daňové raje, na otázky medzinárodného zdaňovania, na vývoj kreatívnych kontrolných techník (daňoví pátrači), atď.

* Prečo na Slovensku neexistuje vedný (nie „študijný“) odbor „daňovníctvo“?

Je tomu naozaj tak, že hoci existujú v rámci akademickej pôdy v SR vedné odbory „účtovníctvo“ a „verejné financie“ vedný odbor „daňovníctvo“ stále absentuje.

Domnievam sa, že je tomu tak najmä z nevôle alebo neschopnosti vlády. Daňoví vedci by jej (v prípade ich existencie) asi jasne pripomenuli, že daňový systém v SR je zastaralý, podnikateľsky nemotivujúci, zbytočne zložitý a málo pružný pre potreby makroekonomiky štátu. Vedný odbor „daňovníctvo“ by mohol rýchlo pripraviť expertov najmä pre problematiku:

daňovej analýzy,

daňovej kalibrácie,

daňového systému.

Doterajší nezáujem štátu v tejto oblasti je nepochopiteľný a iritujúci - najmä z hľadiska náročnosti aproximácie daňového práva v rámci integračných procesov do krajín EÚ a v súvislosti s dominantnou potrebou realizácie sociálno-dôchodkovej reformy v SR (bez ktorej štát môže skolabovať), ktorá s rôznymi aspektmi daňovej politiky mimoriadne úzko súvisí.

* Ako iniciovať vlastnú daňovú kontrolu? Sme obchodno-výrobná eseročka a podnikáme už šesť rokov. Doteraz sme nemali žiadnu daňovú kontrolu, pričom sme stále v zisku a dane platíme. Práve preto sme nervózni, lebo nevieme, či nerobíme v našom účtovníctve niečo zle a či nerobíme stále rovnaké prenosové chyby v jednotlivých zdaňovacích obdobiach. Ako si máme vyžiadať daňovú kontrolu? Dá sa to vôbec - aj keby sme si priplatili? Budúci rok sa chceme zlúčiť s konkurenčnou firmou a tí už od nás v snahe posúdiť našu finančno-ekonomickú situácii žiadali aj výsledky daňových kontrol v našej firme (u nás však žiadna nebola). Je vôbec možné v SR nejakým spôsobom, (ak to nie je možné vyžiadať) vyvolať daňovú kontrolu?

Štát i daňové právo SR sú v danom smere veľmi neflexibilní. Daňový subjekt si nemá právo zvoliť žiadny systémový legitímny nástroj k vyžiadaniu daňovej kontroly. To znamená, že ak nespĺňa určité veľmi špecifické podmienky (napr. ukončenie podnikania, zrušenie živnostenského listu - kedy daňový úrad musí zo zákona vykonať kontrolu prednostne) - tak o daňovú kontrolu síce požiadať môže, ale daňový úrad takéto iniciatívy nebude akceptovať. Daňový úrad má vlastný kontrolný plán podľa ním zvolených kritérií a daňové subjekty mu do neho nemôžu a nemajú právo zasahovať. Toľko legitímna báza. Okrem uvedeného zákonného postupu však existujú aj rôzne nelegitímne postupy, ktoré sú neetické, účelovo špekulatívne - ale často veľmi efektívne a účinné. Takéto praktiky nedoporučujeme využívať. Spomenieme však, že medzi najznámejšie aktivity v uvedenom kontexte platí napríklad:

určitý druh korupcie daňového úradníka - aby prednostne vzal na kontrolu dotyčný daňový subjekt (čo je vhodné robiť, najmä v čase robenia plánov daňových kontrol na najbližšie zdaňovacie obdobie), napísanie na seba niekoľko anonymov alebo osočujúcich telefonátov, že ten a ten daňový subjekt robí v tom a v tom daňové úniky, má v neporiadku administratívno-účtovnú agendu alebo prepiera špinavé peniaze alebo onakým spôsobom kráti dane, alebo podniká v čiernej ekonomike - nezdaňuje príjmy a vysmieva sa z neschopného daňového úradu (táto nevkusná metóda sa v slovenskej praxi viackrát úspešne osvedčila a daňová kontrola „čuduj sa svete…“ sa u daňového subjektu, ktorý to potreboval začala pomerne rýchlo. V budúcnosti mám za to, že tieto praktiky budú vylúčené, nakoľko sa predpokladá, že podľa špeciálnych softvérov budú subjekty na daňovú kontrolu objektívne vyberať počítače. Osobne však mám za to, že štát by mal mať obchodného ducha v tom, že ak je daňový subjekt ochotný si zaplatiť za prednostnú daňovú kontrolu slušnú čiastku - mal by štát stanoviť za to legitímny poplatok, ktorý by šiel ako normálny poplatok do štátnej kasy.

V danom smere však ešte najprv len musí prísť k zlomu v myslení vládnych daňových architektov - čo iste nie je otázka najbližšej budúcnosti. Takže, daňovú kontrolu oficiálne v SR si vyžiadať nemožno, neoficiálne iniciovať a dosiahnuť ju možno, ale len nekalými metódami.

* Polemika dôkazu pri daňovej kontrole. Mám obchodnú firmu a som daňový subjekt dane z príjmov právnických osôb, pričom za roky 1997-1999 mi daňový úrad pri kontrole na dani z príjmov právnických osôb, ktorú vykonal v roku 2002 dorúbil kvôli jednému spornému daňovému výdavku - dodatočnú daň až 4 milióny Sk. Zdôvodnenie v protokole o daňovej kontrole bolo také, že som porušil ustanovenie § 24 zákona číslo 286/1992 Zb. v znení neskorších predpisov tým, že som vyplatil províziu za sprostredkovanie dvoch veľkých obchodov do zahraničia. Daňový úrad údajne zisťoval, či príjemca provízie v danej krajine v zahraničí existuje ku dňu kontroly a keďže ho nenašiel v čase kontroly - vylúčil môj zaplatený a podľa mňa opodstatnený náklad z výpočtu daňového základu a následne mi dorúbil daň. Považujem to za choré a s takýmto postupom daňovej kontroly nesúhlasím. Ich konštatovanie nie je pre mňa nezvratným dôkazom, že som daňový náklad nerealizoval a už vôbec nevyvrátil moje tvrdenia ďalších príčinných súvislostí o tom, že keby som uvedenú províziu nebol vyplatil, nikdy by som daný obchod nezrealizoval a nevyprodukoval pre tento štát zdaniteľný príjem?! Zatiaľ mám len protokol o daňovej kontrole, ešte som nedostal platobný výmer. Čo doporučujete - ísť do daňového sporu žalobou na súd hneď alebo najskôr, ešte skúsiť uplatniť odvolanie? Má daňový úrad v tomto prípade pravdu? Konal férovo a relevantne pri danom daňovom spore?

Najskôr upozorňujeme, že procesne platí skutočnosť, že žalobe na súd musí vo vašom prípade predchádzať podanie odvolania. Z údajov, ktoré prezentujete, môžeme aplikovať len všeobecné zodpovedanie vašej otázky, t.j. nevyjadrujeme sa exaktne k tomu, či by som v konkrétnom daňovom spore priznal úspech vám alebo daňovému úradu. Bez seriózneho preštudovania komplexnej agendy k meritu veci, bez prečítania presných formulácií a listinných dôkazov - to nie je možné. Na vašom mieste by sme ale pri tak vysokom dorube zrejme uplatnili vyčerpávajúcim spôsobom všetky možnosti daňovej obrany - t.j. najprv odvolanie, potom mimoodvolacie konanie a potom aj žalobu na súd, resp. podnet na ústavný súd, resp. medzinárodný súd. K tejto úvahe nás vedie veľmi nedostatočná a „lacná“ argumentácia daňového úradu (zrejmá z vašej otázky), ktorý je povinný podľa zákona č. 511/1992 Zb. dbať prísne na záujmy štátu, ale súčasne rešpektovať aj právom chránené záujmy daňového subjektu. Vašim právom chráneným záujmom je aj samozrejmosť ochrany ľudských práv a inštitút prezumpcie neviny. Nie je pre nás presvedčivým argumentom a relevantným dôkazom zistenie daňového úradu o tom, že v čase vašej daňovej kontroly nevedel a nedokázal nájsť dôkaz o existencii firmy, ktorej ste províziu vyplatil - pričom málo je podstatné, či to bolo na území SR alebo v zahraničí. Vy ste predsa mohol províziu zaplatiť v danom čase (v roku 1997-99) a v danom čase sprostredkujúca firma mohla existovať, pričom v čase kontroly (v roku 2000) už mohla byť dávno skrachovaná. To nie je relevantný argument zo strany daňového úradu, ale ani presvedčivý dôkaz. Dôkazné bremeno je na daňovom úrade, ale aj na strane daňového subjektu, pričom majú povinnosť úzko spolupracovať v daňovom konaní. Mám za to, že ak dikcia odôvodnenia Vášho dorubu dane bude aj v rozhodnutí o dorube dane (resp. aj penále) rovnako nedokonalá (povrchná a nedôsledná) ako ste uviedol, že bola v protokole o daňovej kontrole - máte veľkú šancu v danom daňovom spore uspieť, ak nie pri odvolaní, tak pri súdnom spore. Existujú početné dôkazy o daňových judikátoch na Slovensku, ktoré sa skončili víťazstvom daňových subjektov práve z toho dôvodu, že dôkazno-preukazná povinnosť a nedôsledné odôvodnenie (formalizačno-právna kvalita procesu daňového konania) zo strany daňového úradu bolo zrealizované nedôsledne a len na báze neistých subjektívnych záverov bez potrebného splnenia dôkazovej povinnosti.

* Garancia za odborné poradenstvo. V rokoch 1999-2002 sa podarilo konečne - podľa nášho názoru - už aj na Slovensku sformovať kvalitnú základnú bázu v daňovoporadenskej odbornej literatúre (najmä Vydavateľstvá SEPI, VERLAG DASHOFER, IURA EDITION, poradenský servis v Hospodárskych novinách, v Hospodárskom denníku, špecializované finančné prílohy denníka SME, atď.). Vzhľadom na časté legislatívne zmeny dá sa na pravdivosť takéhoto poradenstva spoľahnúť? Nemôžu nastať pri aktualizáciách chyby?

Chyby nerobí zásadne len ten, kto nič nerobí. Alebo ako si hovorí filozof „kto si bez viny, tak hoď kameňom“. Vaša otázka je citlivá, ale veľmi správna a potrebná. Osobne máme za to, že najvyššiu bonitu má vždy odborná kniha, ktorá je práve čerstvo napísaná a v úvode má uvedené, že jej koncepcia bola podľa právneho stavu k určitému dátumu. Napriek racionálnemu úsiliu niektorých vydavateľstiev vykonávať pravidelné aktualizácie vybranej odbornej literatúry, nie vždy je možné dobrý úmysel a cieľ v praxi naplniť. Kvôli náročnosti problematiky a vysokej frekvencii legislatívnych zmien sa stávajú na tomto poli nieke- dy chyby zo subjektívnych, ale i z objektívnych dôvodov. Ak napríklad vykonávate aktualizáciu knihy o riešení daňových otázok z roku 1999 v roku 2001, tak môžete odpovede na niektoré otázky modifikovať podľa právneho stavu platného ku dňu aktualizácie, t.j. v roku 2001. Vypovedacia hodnota odborného príspevku pre čitateľa sa však môže radikálne znížiť alebo úplne stratiť, lebo jeho môže zaujímať práve riešenie uvedeného problému len pre zdaňovacie obdobie roku 2001. Z hľadiska garancie za správnosť obsahu odbornej daňovej literatúry uvedenou formou vždy zodpovedá autor, výnimočne (resp. vôbec) vydavateľstvo. V mnohých poradenských knihách nájdete často tzv. poistnú doložku vydavateľa, kde toto čitateľovi výslovne oznamuje napríklad formuláciou textu „za obsah príspevkov a správnosť údajov zodpovedajú autori!“.

* Účinná ľútosť umožňuje zánik trestnosti. Daňový úrad mi dorubil za roky 1996-1998 pri kontrole dane z príjmov úhrnnú daň vo výške 2,5 milióna Sk bez penále. K tomu vyrubil okrem penále aj pokutu za chybné účtovníctvo a ešte aj pokutu za nesplnenie povinnosti nepeňažnej povahy v daňovom konaní, t.j. celkové sankcie v úhrne až 1,8 milióna Sk. Je pravdou, že vzhľadom na uvedené mi hrozia ešte naviac aj daňové tresty a že môžem ísť sedieť za mreže? Aké vysoké sú sadzby podľa platného právneho stavu v roku 2001 a ktorý zákon to rieši? Dá sa nejako vyhnúť uvedenému trestu formou legálneho vykúpenia sa peniazmi (mám na mysli nejakú kauciu, nie korupciu)?

Daňové orgány majú povinnosť spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 141/1961 Zb. (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov (naposledy zákon č. 253/2001 Z.z. - ku dňu riešenia tejto otázky) platí, že orgánmi činnými v trestnom konaní sa rozumejú: súd, prokurátor, vyšetrovateľ a policajný orgán. Postup daňového úradu je legitímny v tom, že v uvedenom prípade dáva podnet aj orgánom činným v trestnom konaní, aby kompetentne a profesionálne posúdili, či vo vašom prípade došlo k naplneniu skrátenia, neodvedenia a nezaplatenia dane v zmysle platného Trestného zákona. Presne ide o zákon č. 140/1961 Zb. /Trestný zákon/ v znení neskorších predpisov (ku termínu riešenia Vášho problému najmä v znení novely z.č. 253/2001 Z.z.), ktorý problematiku rieši vo svojich ustanoveniach § 148-148ba. Jednotlivé paragrafy sa nazývajú takto: § 148 - skrátenie dane a poistného, § 148a - neodvedenie dane a poistného, § 148b - nezaplatenie dane. Osobitné tresty platia pre skrátenie dane, neodvedenie dane a nezaplatenie dane, pričom z vašej otázky nie je exaktne jasné, aké sadzby by bolo možné použiť z možnosti porušenia daňovej povinnosti v menšom rozsahu. Predpokladáme (vzhľadom na celkovú sumu dorubu dane, ktorú ste vo vašej otázke uviedli, za niekoľko zdaňovacích období spolu), že by išlo o porušenie v menšom rozsahu, kde je možné aplikovať okrem väzenia aj tzv. peňažitý trest, podrobnosti však odporúčam prejednať so špecialistom - erudovaným advokátom, ktorý je odborníkom na trestné právo. Súčasne Vám odporúčam na nezaplatenie dane aplikovať ustanovenie § 148ba Trestného zákona, t.j. tzv. osobitné ustanovenie o účinnej ľútosti, ktoré hovorí, že trestnosť nezaplatenia dane podľa § 148b zaniká, ak splatná daň a jej príslušenstvo boli dodatočne zaplatené skôr, než sa otvorilo hlavné pojednávanie na súde.

* RESUMÉ:

Financie nie sú cieľom ani zmyslom v živote človeka, ale spravovať ich treba racionálne, lebo sú dôležitým prostriedkom. Daňová pravda je krehká záležitosť… Ale čím viac informácií, tým lepšie východisko pre rozhodovanie - t.j. aj pre rozhodovanie k finančnej úspore.

EMIL BURÁK

(Autor je ekonomický a finančný poradca)