Na uliciach maďarského mestečka Hidasnémeti parkovali v sobotu najmä autá s košickými poznávacími značkami. Košičania si prišli podať lotto. FOTO PRE SME – ROBERT SÁNDOR

Na otvorenie sporiteľne čakajú v sychravom ráne plnom nádeje okrem Slovákov aj domáci. „Minule som podal tikety za 2500 forintov. Radšej som nekúpil pre rodinu chlieb. A nič. Ani jedno číslo! V tých loptičkách sú určite nejaké čipy. Mašina vyžrebuje len také čísla, ktoré nikto nepodal,“ tvrdí Róbert Onódi. Na nosiči starého bicykla má zacviknutý čerstvý chlieb.

Konečne sa brána do snov otvára. Medzi tipujúcimi prebleskne strašná správa. Nemajú tikety! Ujdú sa len zopár šťastlivcom. Pracovníčka sporiteľne sa ospravedlňuje, posiela sklamaných tipujúcich do šesť kilometrov vzdialeného Gönczu. Jednoducho – distribúcia viazne. Najmä na vidieku. „Včera sme ešte mali dvetisíc kusov. Dnes nič. V priebehu necelého týždňa u nás podali lotto za 700-tisíc forintov. Sme malá pobočka. Pre nás je to veľký peniaz. Samozrejme, chodí sem veľa Košičanov, veď kto by nechcel vyhrať?“ hovorí usmievavá pani za pultom.

Viacerí východniari sa dopredu poistili. Tiketov majú v zálohe viac ako dosť. Poniektorí si vyškrtli päť šťastných čísiel už doma. „Keby som vyhral, asi by som bol dva týždne nervózny. Potom by som peniaze rozdelil medzi rodinu a vrazil by som aj do podnikania,“ prezradil svoje zámery majiteľ košického bistra Koridor, len čo vystúpil z novej mazdy.

V sporiteľni a zároveň stávkovej kancelárii nie je zmenáreň. Slovenské koruny vám však ochotne vymenia hneď naproti, v obchode s originálnym názvom, zodpovedajúcim prihraničnej spolupráci, Slov-elektro. „Momentálne sem kvôli lottu chodí viac vašich ľudí. Ale stále to nie je to, čo bývalo, keď prekvitala nákupná turistika. Košičania majú obrovský výber zo super– a hypermarketov. Cenami im nemôžeme konkurovať. Už sa im neoplatí cestovať. A keď otvoria novú cestu z Miškovca do Košíc aj s obchvatom okolo našej dediny, bude to ešte horšie,“ horekuje spolumajiteľ predajne Zsolt Kiss.

Hraničný priechod pre osobné autá smerom z Hidasnémeti do Košíc je prázdny. Kamionisti si štandardne musia vytrpieť svoje. „Je to o niečo rušnejšie, ale zas nie až tak mimoriadne dramatické,“ ochotne sa delí o svoje poznatky maďarská pracovníčka pasovej služby. Na otázku, či podala lotto, len zašvitorila: „Spolieham sa na manžela. Polovica je aj tak moja.“ Jej slovenská kolegyňa bezmocne zdvihne obidve ruky. „Nemôžem sa k tomu vyjadriť,“ tvári sa, akoby šlo o najprísnejšie strážené štátne tajomstvo.

V protismere sa had áut predlžuje. A cestou do Košíc stretávame zopár ďalších nádejných slovenských multimilionárov. Večer je ťah. Dovtedy je možnosť snívať.