Santa Clause 2 - pani Clausová (The Santa Clause 2).
USA 2002, 100 minút. Réžia: Michael Lembeck. Hrajú: Tim Allen, Elizabeth Mitchell, Eric Lloyd
Vianoce sú ešte ďaleko, ale znovu je tu Allenov Scott Calvin, ten zavalitý mladistvý dedko v červenom kabáte, s trvalým bydliskom na severnom póle. Úvod je trošku rozpačitý, ale keď sa príbeh prehupne doprostriedka, predsa sa len rozbehne.
Calvin tu bojuje na dvoch frontoch. Jeho syn Charlie má problémy vyrovnať sa s tým, že jeho otec je Santa Claus a hrozí mu, že v škole skončí zle. Druhý problém sa mu zas črtá doma na severnom póle - Santa Claus nemá pani Clausovú. Ak si ju nenájde a neožení sa najneskôr v predvečer Vianoc, príde o svoju zázračnú moc. Vyzerá to s ním zle. Musí byť teraz na dvoch miestach naraz. Potrebuje ísť domov, aby mohol pomôcť synovi a nájsť si dôstojnú manželku. Zároveň sa musí pripravovať na Vianoce na severnom póle. Zachráni ho malý Elf, ktorý vynájde stroj na duplikáty. Vyrobí náhradného Santu z umelej hmoty.
Jasné, že sa pokazí všetko, čo sa pokaziť môže. Z umelého Santu sa stane diktátor a jeho syn sa ukáže byť tvrdší oriešok, než sa zdalo. A ani tá vec z manželkou sa dlho nehýbe z miesta. Ešte šťastie, že je tu dobre vyzerajúca pani riaditeľka školy. Predošlého Santu režíroval John Pasquin, tohto mal na starosti veterán sitcomov Michael Lembeck (Raymonda má každý rád) - je to jeho prvý film. Iste Michael Lembeck nevynašiel pušný prach, väčšinou len beží v nastavených koľajach, necháva tiecť vtipy za pomoci bezchybného timingu Tima Allena.
Film, našťastie, ani nemá inú ctižiadosť, než poslúžiť ako slušná konfekcia. Dostane sa Charlie zo svojich školských problémov? Podarí sa zvrhnúť Santu - Saddáma? Stihne si nájsť pani Clausová? Budú Vianoce zachránené? Iste, nečakané dramatické zvraty nie sú práve silnou stránkou tohto výrobku na mieru celej rodiny, s názvom Santa Clause 2, ale inak je to celkom milé a pohodlné oblečenie.
HODNOTENIE: * *
EDWIN GRASSMEIER
HUDBA: Retro, ktoré žije zo súčasnosti
Shellwoy: Essence. Millenium Records, 2002
Domáca hudobná jeseň nás tohto roku rozmaznáva. Pár dní potom, čo vyšla novinka od speváka a skladateľa Karola Mikloša, vysiela Nová Dubnica do našich prehrávačov ďalšiu vynikajúcu nahrávku. Zodpovednými sú Shellwoy, s ktorými Mikloš dávnejšie hrával.
Niekdajším gotickým rockerom síce aj dnes na tvári úsmev nezbadáte, ani keď sa naširoko rehocú, ale o temnej gotike to dnes už nie je. Alebo nie len. Ako prvé vám možno zíde pri počúvaní albumu Essence na um slovko „retro“, vzápätí si však uvedomíte, že ani takto to nebude úplné. Shellwoy kladú staromilsky dôraz na melodiku, silné pesničky s množstvom odbočiek, ale aj logických vyústení. Majú radi rezké tempá, nepôsobia teda uťahane ani sladkobôľne. Rozumne dávkujú gitary a syntezátory (či skôr akési ambientné hmloviny) a nehanbia sa citlivého spevu, pripomínajúceho vokály Suede a A-ha. S melódiami narábajú rozšafne, piesne sa pritom navzájom nepodobajú a každá znie, akoby zrela niekoľko rokov. Je to ten typ hudby, ktorú si musíte dať hlasnejšie, keď končí, lebo ešte aj v pomaly sa stišujúcej skladbe je pravdepodobný výskyt zaujímavého motívu.
Problémom pre bežného slovenského poslucháča odchovaného kolotočármi typu Elán, I.M.T. Smile či No Name môže byť okrem angličtiny práve istá komplexnosť. Nie, CD nepôsobí chladne, vykonštruovane, len harmónie sú o čosi zložitejšie, než sme v našej popmusic zvyknutí. Platí to za predpokladu, že nemáte Davida Bowieho a Roxy Music v domácej diskotéke na čestnom miestne. V osemdesiatych rokoch by v Anglicku Shellwoy pravdepodobne hrávali spolu s The Cure, v súčasnosti by sa nestratili pri Muse. Uvidíme, či ich Slovensko prijme za svojich.
HODNOTENIE: * * * *
DANIEL BALÁŽ
KNIHA: Best of Amor
Ave, Amor. 100 krásnych básní o láske.
Výber zo svetovej poézie 20. storočia. Motýľ, Bratislava 2002. Zostavil Ján Kamenistý
„Neopusti ma / Nebuď ku mne taká / Už nebudem plakať / už nič nepoviem / Schovám sa do kúta / budem ťa sledovať / Bláznovstvá vyhútam / a budeme sa smiať / Som tieňom tvojho tieňa / som tieňom tvojej ruky / Tak dovoľ stanem sa / aj tieňom tvojho psa / Neopusti ma / neopusti ma / neopusti ma / neopusti ma.“ Šansón Neopusti ma Jacqua Brela, najkrajšia ľúbostná pieseň dvadsiateho storočia, v dokonalom preklade Valéra Mikulu vychádza spolu s inými básňami - hviezdami v knihe Ave Amor. Nájdete tu všetko, na čo si len spomeniete od Josifa Brodského, cez Marinu Cvetajevová, Karla Kryla, Artura Lundkvista, až po Borisa Pasternaka či Rainera Mariu Rilkeho v horších, lepších aj skvelých prekladoch. Podľa zostavovateľa novinára Jána Kamenistého je vhodná na darovanie, lebo je „reprezentatívne graficky a výtvarne upravená“. Reprezentatívna úprava spočíva v bordovo-ružovom prebale a koketne zakrútenom písme v titulkoch básní. Strategický zámer takýchto vydaní spočíva na úvahe, že čitatelia majú radi nejakú tému a niekto za nich vyberie, ako sa dnes hovorí, samé hity. Slovenskí trubadúri - amatéri nemusia strácať čas zbytočným čítaním iných básní, ktoré by boli od veci. Ráta sa s cieľovou skupinou, ktorá má rada básne, ale ešte radšej „lásku“. Predpokladá sa, že zaľúbení si budú čítať so slzou v oku Ave Amor pod stromčekom. Zámer pripomína stratégiu cenovo výhodných súborov cedečiek s nežnou hudbou do auta, od Abby po Boccelliho. Ktovie, možno vyjde. Brodskij, Cvetajevová či Brel by z toho neboli dojatí.
HODNOTENIE: *
ANDREA PUKOVÁ
