Ruský prezident Vladimir Putin a jeho americký kolega George W. Bush si spolu vykračujú po Katarínskom paláci pri Petrohrade. Prezident Bush letel zo summitu NATO v Prahe rovno do Ruska, ubezpečiť Putina, že rozšírenie NATO jeho záujmy neohrozí. FOTO - REUTERS
Bush odletel priamo z Prahy do Petrohradu, aby tam vysvetlil ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi, že rozšírenie je „v najlepšom záujme Ruska“.
Opatrní spojenci
Putin na summit aliancie osobne neprišiel. Vyhol sa tak situácii, že by musel rozšírenie NATO až na bývalé územie Sovietskeho zväzu privítať. V Prahe ho zastúpil minister zahraničia Igor Ivanov.
Toho lídri aliancie šetrili a potvrdili tak dlhodobejší trend výrazne zlepšených vzťahov s Ruskom. Na rozšírení sa síce ešte stále úplne nezhodujú, ale vojna proti terorizmu z nich robí blízkych spojencov.
Ivanov v Prahe naznačil, že Rusko stále rozšírením nie je nadšené. Zásadný nesúhlas ale zmizol. Minister povedal, že v Prahe vznikla nová situácia: NATO sa podľa neho nerozširuje len mechanicky, čo by Moskva považovala za zlé, ale aliancia sa začala aj meniť. Aj NATO podľa neho konečne začína zabúdať na studenú vojnu.
NATO sa v Prahe dohodlo na zásadnej transformácii. Armády jednotlivých krajín sa budú špecializovať a vznikajú aj jednotky rýchleho nasadenia, ktoré by mali zasahovať aj proti terorizmu. Ten považuje za nepriateľa číslo jeden Rusko aj NATO.
Ak bude aliancia čeliť rovnakým hrozbám ako Rusko, priestor na vzájomnú spoluprácu sa výrazne rozšíri, povedal Ivanov.
Zhodu naznačila aj diskusia na spoločnom zasadnutí NATO - Rusko. Podľa generálneho tajomníka aliancie Georgea Robertsona sa vôbec nehovorilo o vojne v Čečensku a spojenci dokonca pochválili ruský zásah v moskovskom divadle, kde čečenskí ozbrojenci držali stovky rukojemníkov. Zásah špeciálnych jednotiek ukončil akciu, ale Rusi použili plyn, ktorý zabil viac ako 130 ľudí.
Včerajšie zasadnutie spoločného výboru len potvrdilo zmenené vzťahy s Ruskom a priority sveta. Pred začiatkom vojny proti terorizmu by aliancia nepochybne Moskve vyčítala barbarské správanie v Čečensku. Teraz mlčí. Rusko ako spojenec je momentálne príliš dôležité.
Kučmu presadili
Rokovanie aliancie s Ruskom bolo bezproblémové, ale problémy zostali s Bieloruskom a Ukrajinou. Česi už pred summitom nedali víza bieloruskému prezidentovi Alexandrovi Lukašenkovi a neboli veľmi nadšení ani návštevou ukrajinského prezidenta Leonida Kučmu. Toho aliancia podozrieva, že predal Iraku radarové systémy.
„Dávali sme mu všetkými možnými diplomatickými prostriedkami najavo, že je skutočne nevítaným hosťom,“ priznal podľa internetového vydania českého denníka Mladá fronta Dnes nemenovaný člen českej delegácie.
Kučma nakoniec prišiel. Organizátori summitu však kvôli nemu zmenili zasadací poriadok záverečného rokovania.
Za normálnych okolností sa používa ako rokovací jazyk angličtina a v nej sa robí aj zasadací poriadok. Ak by sa postupovalo podľa anglickej abecedy, sedel by Kučma hneď vedľa Busha a britského premiéra Tonyho Blaira - United Kingdom, United States, Ukraine.
V Prahe však využili možnosť francúzštiny ako druhého oficiálneho rokovacieho jazyka. Francúzština ich rozsadila - Ukraine, États-Unis, Grande Bretagne. Kučma však poriadne skomplikoval situáciu. Dokazoval to aj fakt, že sa sedelo podľa francúzštiny, ale na menovkách zostali anglické názvy krajín.
S Kučmom nikto nehovoril ani si s ním nepodával ruky. Brániť ho musel minister zahraničia Vladimir Zlenko. Ten tvrdil, že obvinenia z predaja radarových systémov a porušovania ľudských práv na Ukrajine nie sú podložené.
MATÚŠ KOSTOLNÝ
