Aj keď práca s vlastnými emóciami vyžaduje úsilie, oplatí sa to. Vždy sa nám môže zísť, ak si budeme vedieť poradiť najmä so svojím hnevom až agresivitou. Ako sa máme teda správať, ak nami zmietajú takéto pocity?
L Najdôležitejšie je, aby ste svoj hnev neprenášali na iných. Nič sa tým totiž nezmení a pocit úľavy bude iba chvíľkový.
L Najlepšie je, ak svojmu okoliu oznámite, že ste nahnevaný a vysvetlíte aj príčinu hnevu. Ide o to, aby ste nevybuchli a aj pri najväčšej zlosti sa správali pokojne.
L Ak sa okoliu priznáte, že ste nahnevaný, prinesie vám to úľavu a zlosť sa zmierni. Zmierni sa tým aj napätie vo vašom okolí. Najlepšie je, ak môžete o svojej zlosti povedať človeku, ktorý ju vyvolal. Ak to nie je možné, skúste sa porozprávať s blízkym človekom. Malo by vám to priniesť úľavu.
L Hnev možno uvoľniť aj znížením napätia, napríklad plačom, krikom či búchaním päsťami do vankúša.
L Niekedy pomôže aj počítanie do desať.
L Najúčinnejším spôsobom je rozvíjať v sebe empatiu, teda snažiť sa pochopiť, prečo ľudia konajú tak, a nie inak. To je však dlhodobý proces.
Čo robiť, keď vás zúrivosť prepadne náhle a z úst sa tlačia najhoršie slová?
L Snažte sa vzdialiť od človeka, ktorý vyvolal vašu zúrivosť. Nereagujte a nič nehovorte. Všetko, čo poviete pod vplyvom emócií, môžete neskôr ľutovať.
L Zhlboka dýchajte – vdychujte nosom a vydychujte ústami. Môžete aj zavrieť oči.
L Skúste sa usmievať do zrkadla. Ak toho nie ste schopný, zdvihnite si kútiky úst prstami.
L Skúste myslieť na niečo príjemné, čo vo vás vyvolá milé predstavy.
L Zodvihnite ruky čo najvyššie a natiahnite sa. Telo je totiž pod vplyvom stresu napnuté, takto ho trocha uvoľníte. (mo)