FOTO SME – PAVOL MAJER a TASR
inutejším textilným artefaktom v Európe je paličkovaná čipka. Okrem toho sa čipka tvorí pletením, tkaním a viazaním.
Paličkovaná čipka je vynálezom renesancie. Pochádza asi z 15. storočia. Z Talianska sa čipka šírila do celej Európy, zámoria a Ázie. Postupným prienikom do jednotlivých krajín reagovala na miestne podmienky a techniky a často bola podľa nich aj pomenovaná. „Napríklad Portugalci sú krajinou, ktorá je známa námornými objavmi, v ich čipke sa preto často objavujú morské motívy. Najjemnejším a veľmi známym typom čipky je takzvaná bruselská. Známa je aj anglická čipka, vyrábaná vo Francúzsku, alebo takzvaná flanderská – pomenovaná podľa grófstva na pomedzí Holandska a Belgicka,“ hovorí PhDr. Juraj Zajonc, CSc., predseda Občianskeho združenia Slovenská čipka.
Čipkovaná zmes východu a západu
Svoju čipkársku tradíciu mala každá krajina v Európe. Na území Slovenska sa vyskytujú mnohofarebné čipky. Stretajú sa tu totiž jednofarebné vplyvy západnej Európy – väčšinou biela, krémová alebo čierna čipka z Talianska, Belgicka a Nemecka – s východnými, viacfarebnými vplyvmi.
V 15. storočí ovplyvnila našu čipku nemecká kolonizácia do baníckych oblastí Slovenska. Tak sa základ takzvanej baníckej čipky dostal na stredné Slovensko, do okolia Banskej Bystrice, Banskej Štiavnice, Hodruše, Kremnice. Bola jednofarebná, jednoduchšia a určená na predaj.
Čipky, ktoré si ženy paličkovali pre vlastnú potrebu, predovšetkým v okolí Myjavy, Krupiny, Modrého Kameňa, Hontu a Novohradu, boli ovplyvnené renesančnými západoeurópskymi motívmi.
„Takzvanú roľnícku čipku ženy na dedinách neboli nútené produkovať vo veľkom množstve, takže zachovávali jej náročný spôsob výroby. Súviselo to napríklad aj s odlišným spôsobom prania,“ hovorí Juraj Zajonc.
Maďarská čipka z Kremnice
V 19. storočí čipky zo Slovenska neboli schopné konkurovať čipkám zo západnej Európy, preto sa uhorská vláda rozhodla výrobu skvalitniť. Ako vzor jej poslúžila čipkárska škola vo Viedni, ktorá mala filiálky v Slovinsku a Taliansku. Kvalitné paličkovanie tam vznikalo pod rukami skúsených výtvarníkov. Vzory mali hlavne secesný charakter a boli vysoko hodnotené na výstavách po celom svete.
V roku 1887 sa teda čipkárska škola z Budapešti preniesla do Kremnice. Odvtedy je známa ako Kremnická čipkárska škola, ktorá mala filiálky v starých baníckych čipkárskych centrách. Návrhy boli veľmi kvalitné a vytváral ich väčšinou umelecký riaditeľ čipkárskej školy, ktorý ovládal ornamentálnu kresbu. Čipke, ktorá v tom čase v Kremnici vznikala, sa hovorilo maďarská čipka.
Koncom 19. storočia sa paličkovaná čipka stáva súčasťou užitého umenia, a tak je to až doteraz. Na Slovensku ostala čipkárska tvorba až do druhej polovice 20. storočia viac v ľudovej ako umeleckej polohe. (ea)
