BRUSEL 22. novembra (SITA) – Slovensko a ďalšie kandidátske krajiny by mali v pondelok dostať od dánskeho predsedníctva Európskej únie (EÚ) definitívne ponuky na záverečnú fázu rokovaní o podmienkach vstupu, ktorá by mohla byť ústretovejšia ako doteraz pä
SITA
Tlačová agentúra
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
tnástka pripúšťala. Naznačil to už tento týždeň úradujúci predseda Európskej rady Anders Fogh Rasmussen, podľa ktorého by sa týmito ponukami malo vyriešiť viacero starostí kandidátskych krajín. "Na budúci týždeň predložíme každej kandidátskej krajine konkrétny balík, keď ho uvidíte, uvedomíte si, že je v ňom istá pružnosť a urobíme všetko možné, aby sme vyriešili celý rad problémov kandidátskych krajín," vyhlásil Rasmussen. Zdôraznil, že v nijakom prípade nebudú tieto krajiny postavené pred hotovú vec a pôjde o skutočné rokovania, hoci s istými neprekročiteľnými hranicami. O novej ponuke EÚ bude dánske predsedníctvo a EK so Slovenskom rokovať utorok popoludní. Rasmussen tak potvrdil špekulácie, že dánske predsedníctvo pripravuje ponuky, ktoré by do istej miery mohli kandidátske krajiny prekvapiť. Mali by obsahovať vyššie výrobné kvóty na niektoré poľnohospodárske výrobky, lepšie podmienky finančných tokov v prvom roku, či návrat časti z ušetrených 2,5 miliardy eur v podobe výdavkov na budovanie schengenskej vonkajšej hranice. Dokonca je možné, že sa zmení aj štartovacia úroveň priamych platieb z terajších 25 aspoň na 30 percent. Nie je to však isté a možno takúto ponuku dá pätnástka kandidátom až pred posledným ministerským kolom 9. decembra. Zvýšenie štartovacej úrovne priamych platieb nevylúčil ani komisár EÚ Günter Verheugen, ktorý však zdôraznil, že o desaťročnej dĺžke prechodného obdobia, počas ktorého sa budú platby postupne zvyšovať, rokovať nemožno. Verheugen tiež z rokovania prakticky vylúčil postupné nabiehanie príspevkov do rozpočtu. Kandidátskym krajinám sa však bude pozdávať, že po stanovení dátumu rozšírenia na 1. mája 2004 budú musieť za prvý rok zaplatiť svoje príspevky do rozpočtu EÚ iba v hodnote dvoch tretín. Slovensko naďalej požaduje zvýšenie stanovených kvót na mlieko, izoglukózu, kravy bez trhovej produkcie mlieka a na ovce s kozami. Bojuje tiež za vyššiu ako iba 25-percentnú štartovaciu úroveň priamych platieb a za skrátenie navrhovaného desaťročného prechodného obdobia. Usiluje sa aj o získanie vyšších súm na vidiecky rozvoj, teda na programy pre znevýhodnené oblasti a drobných farmárov. Privítalo by tiež peniaze na výstavbu schengenskej hranice, ako aj zvýšenie pomoci na odstavenie dvoch blokov jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice. Slovensko chce tiež dosiahnuť rozdelenie zálohových platieb, ktoré by mali prísť v prvom roku po vstupe na štrukturálne akcie z terajších 16 percent z celkovej sumy na obdobie 2004 - 2006 do nižších percentuálnych hodnôt rozdelených na dva roky.