PRAHA 22. novembra (SITA) – V Prahe sa dnes podvečer skončil summit Severoatlantickej aliancie (NATO). Pre sedem postkomunistických krajín znamenal pozvanie na začatie prístupových rokovaní. Okrem Slovenska pozvánku vo štvrtok počas zasadnutia Severoatlan
SITA
Tlačová agentúra
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
tickej rady dostalo tiež Bulharsko, Litva, Lotyšsko, Estónsko, Rumunsko a Slovinsko. Prístupové rokovania by sa mali ukončiť začiatkom jari budúceho roku podpísaním protokolu, ktorý pôjde na ratifikáciu parlamentom členských krajín aliancie. Nové krajiny by sa mali stať plnoprávnymi členmi NATO v prvej polovici roku 2004. Severoatlantická aliancia rozhodla v Prahe o vytvorení síl rýchlej reakcie (NRF), ktoré budú schopné byť nasadené všade, kde si to vyžiada situácia. Jednotka by mala disponovať silou okolo 20 tisíc vojakov pozemných, námorných a vzdušných síl. Plne funkčná by mala byť najneskôr v roku 2006. Ďalšie návrhy na transformáciu, obsiahnuté v prijatej deklarácii, počítajú s výraznou zmenou vojenskej štruktúry aliancie a s posilnením jej schopností bojovať proti terorizmu. Predstavitelia 19 členských štátov sa dohodli na nutnosti zlepšenia vzájomnej výmeny informácií, ktoré o terorizme a iných vážnych hrozbách získajú ich tajné služby. V deklarácii tiež podporili proces odzbrojenia, kontroly zbrojenia a obmedzenia držania jadrových zbraní. Členské krajiny sa tiež zaviazali zvýšiť svoje výdavky na obranu. Spojenci NATO sú pripravení podniknúť efektívne opatrenia na podporu úsilia Organizácie Spojených národov (OSN) a zaistiť, že sa Irak bezvýhradne a okamžite podriadi rezolúcii Bezpečnostnej rady OSN 1441. Nemecko a Francúzsko upozornili, že sa na prípadnej vojenskej intervencii proti Iraku nemienia zúčastniť, resp. účasť podmieňujú súhlasom OSN. Druhý deň summitu pokračoval zasadnutím Rady NATO-Rusko (NRC). Ministri zahraničných vecí 19 členských krajín aliancie a Ruska zhodnotili výsledky vzájomnej spolupráce medzi Ruskom a NATO od vzniku NRC a ocenili pokrok, ktorý sa za posledných šesť mesiacov podarilo dosiahnuť v oblastiach spoločného krízového manažmentu a boja proti terorizmu, v obranných reformách a v boji proti šíreniu zbraní hromadného ničenia. Šéfovia diplomacií členských krajín NATO a Ruska sa na zhruba hodinovom stretnutí vyhýbali príliš citlivým témam. Aliancia však Rusko uistila, že rozhodnutia, ktoré boli prijaté na zasadnutí Severoatlantickej rady nie sú namierené proti bezpečnostným záujmom Ruska ani žiadnej inej partnerskej krajiny. Summit NATO pokračoval zasadnutím Euroatlantickej partnerskej rady (EAPC), ktorá združuje 46 členských a partnerských krajín NATO. Rokovanie Pražského summitu ukončilo zasadnutie Komisie NATO-Ukrajina (NUC) na úrovni ministrov zahraničných vecí.