Predchodcom včelárstva bolo brtníctvo - jedna z foriem koristného hospodárstva. Naši predkovia sa mu venovali v minulých storočiach, keď ešte nedokázali chovať včely v domácich podmienkach. Brtníci chodili po lesoch a z bútľavých stromov vyberali med lesných včiel. Zaujímavé je, ako vyhľadávali ich hniezda. Do malej drevenej mištičky dali trocha medu. Keď ho včely zbadali a začali naň sadať, všímali si smer ich spiatočného letu. Tak sa dostali až k hniezdam. Brtníctvo v minulosti využívali prakticky všetky národy v oblasti Karpát.
FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
Záhrada 89-ročného Štiavničana Jána Burdu a jeho syna Pavla je ako vystrihnutá z Jarošovej Tisícročnej včely. Všade poletujú včely a staré úle z minulého a zo začiatku nášho storočia pripomínajú skôr malé múzeum. „Je to otcova záľuba, sám si tu vytvoril včelársky raj. Včely však v týchto starých úľoch nechováme, lebo pre chov dnes platia úplne odlišné veterinárne podmienky. Staré úle sa zvyčajne nedajú rozkladať a bolo by komplikované udržať v nich včelstvá zdravé,“ hovorí Pavol Burda.
Napriek tomu vytvárajú staré úle, vyrobené zväčša z dutých pňov a zo slamy, neopakovateľnú včelársku atmosféru. Päťdesiat žijúcich včelstiev však chovajú Burdovci už v nových, kočovných vozoch. Pavol Burda nám ukazuje, ako sa v matečníkoch rodia včelie matky a viackrát nás upozorní, aby sme sa pred dobiedzajúcou včelou neoháňali, lebo vtedy nás takmer s istotou uštipne. Včely sa všeobecne považujú za mimoriadne inteligentné a pracovité tvory. Dokážu napríklad vycítiť zmenu počasia a vtedy sú útočnejšie, vytušia dokonca aj nervozitu človeka. V mobilnej včelnici sa roja tisíce včiel, ale ak človek zachová pokoj, ani jedna sa ho nedotkne. Pre včelárov nie je včelie uštipnutie ničím mimoriadnym a časom si naň zvyknú. Niektorí odborníci ho dokonca považujú za liečivé a o tento spôsob liečby sa opiera aj apiterapia. (eta)
