Frankfurt/Berlín/Viedeň 22. novembra (TASR) - Severoatlantická aliancia dostala v Prahe novú podobu a studená vojna sa skončila, konštatujú zhodne dnešné vydania nemeckých a rakúskych denníkov v komentároch, venovaných pražskému summitu NATO.
V roku 1991 pochovali v Prahe Varšavskú zmluvu, o 11 rokov neskôr dostalo v českej metropole pozvanie na vstup do NATO sedem krajín niekdajšieho východného bloku, pripomína dnešné vydanie nemeckého mienkotvorného denníka Frankfurter Allgemeine Zeitung (FAZ). Rozdelenie Európy, spojené s konferenciami na Jalte a v Postupime, sa skončilo.
Rozšírením aliancie na 26 členov sa ani zďaleka nevyčerpali všetky možnosti jej modernizácie a obnovy, dodáva denník a konštatuje, že aj bez "našepkávania" Washingtonu je jasné, kde sa skrýva nebezpečie pre súčasný svet. Pokiaľ sa chce niekto s týmto nebezpečím popasovať, musí si uvedomiť, že bezpečnostnú politiku nemožno chápať len ako prívesok rozpočtovej politiky a je vždy lepšie zničiť zlo aj s jeho koreňmi, konštatuje konzervatívny FAZ aj v súvislosti s možnou vojenskou intervenciou v Iraku.
NATO rozhodlo vo štvrtok o prijatí siedmich nových členov spoločne s tromi republikami bývalého Sovietskeho zväzu. Ide o najväčšiu vlnu rozšírenia aliancie a na dlhú dobu zrejme aj poslednú, píše nemecký denník Die Welt.
Znovuzrodenie aliancie, ktorej po 11. septembri mnohí predpovedali zánik, sa udialo len s masívnou - podľa niektorých názorov násilnou - pomocou jej najväčšieho partnera. V Prahe zvíťazil pragmatizmus: radšej dynamické NATO pod patronátom a vedením USA ako alianciu, kráčajúcu po smutnej ceste dokonávajúcich byrokracií, domnieva sa Die Welt.
Rakúsky liberálny denník Der Standard venuje osobitnú pozornosť faktu, že členmi NATO sa stávajú aj tri pobaltské krajiny Estónsko, Lotyšsko a Litva. Politici v Talline, vo Vilniuse a Rige očakávajú vstup do NATO túžobnejšie ako vstup do Európskej únie. Niekdajšie sovietske Pobaltie totiž mieru po roku 1989 neverí a pridanie sa k robustnej obrannej moci považuje za najlepší prostriedok, ako sa vyhnúť prípadnému nátlaku Moskvy, s ktorou je stále spojené prostredníctvom početnej ruskej menšiny, píše rakúsky denník.
jč ed
