Kto chce získať milióny, nech zájde za Kramplovou

Výlet do záhorského mestačka Stupava sa začal telefonátom: „Takto ti nemôžem nič povedať, ale je to príležitosť dobre zarobiť. Poplatok je sedemsto korún. Bude tam aj Zdenka Kramplová.
Páni musia prísť v obleku.“ Ide totiž o vyberanú spoločnosť. Pozývajú sa vraj podnikatelia, doktori a právnici. Zo zásady sa pozývajú manželské páry. Toleruje sa, aj keď prídu životní
partneri.

Bez sponzora to nejde

Pri vstupe do kongresového centra vítali prichádzajúcich dve mladé dámy. Pri stolíku sa hostia registrovali. Až tam sa dalo dozvedieť, že pôjde o prezentáciu projektu Avalanche (po slovensky
lavína). Dámy za stolíkom používali nezvyklé slová. „Ste účastník alebo sponzor?“ padla otázka. „O tom, že by som mal byť sponzor, nič neviem, pozvali ma sem ako hosťa,“ zaznela
odpoveď. „A kde máte sponzora?“

Vysvitlo, že ako sponzor sa označuje človek, ktorý niekoho na stretnutie pozval. O skutočnom sponzoringu však nemôže byť ani reči. Zaplatiť sedemsto korún musí „sponzorovaný“. Na
potvrdenke bolo napísané, že sa platí za seminár. Na akcii také slovo však nikto za celý čas nepoužil. Stretnutie sa zo zásady nazýva obchodným rokovaním.

Hneď po zaplatení musel hosť vyplniť lístok s osobnými údajmi. Pozvaný aj sprievod museli okrem bydliska napísať aj rodné číslo. Pokus odovzdať lístok bez rodného čísla nebol úspešný. Po
registrácii bolo jasné, kto je zasvätený a kto nie. Farba menovky, ktorú musel každý nosiť, totiž závisela od pozície na stretnutí. Sponzori dostali menovky modré, účastníci ružové a
sprievod biele.

Moderuje Kramplová

Za zvukov hymnickej skladby prešla v prednáškovej sále dopredu dôstojným krokom dáma v svetloružovom nohavicom kostýme. Zdenka Kramplová. „Milé dámy, milí páni, vítam vás na tomto
slávnostnom obchodnom rokovaní.“ Pohľad na bývalú ministerku zahraničných vecí, ako robí nie príliš presvedčivú konferencierku, vyprovokoval v jednej dáme povzdych: „Bože, toto nás
reprezentovalo v zahraničí.“

Kramplová dlho nerečnila. Len ubezpečila, že tento deň sa môže stať zlomovým v živote mnohých prítomných, a odovzdala slovo pánovi zo severnej Moravy.

Ak by aj niekto mal pochybnosti o úprimnosti rečníka, celkom iste by sa po prvej vete rozplynuli. Začal totiž vetou: „Upřímně vám chci říct, že je mi upřímnou ctí…“

Prednášku zameral na rozdúchanie túžby po peniazoch a luxusnejšom živote. Vysvetlil, ako sa nedá žiť z priemerného platu a ako ani plat vo výške 40- až 50-tisíc korún nestačí na to, aby si
človek zabezpečil slušné bývanie, slušnú dovolenku a slušný život. Počas rozprávania na stenu premietal fotografie luxusných domov, zábery pláže s pieskom a palmami a auto, aké na
našich cestách nevidno. Rozvinul myšlienku, že nedostatok peňazí spôsobuje vyššiu rozvodovosť. Poslucháči často tlieskali. Kramplová sa takmer vždy roztlieskala ako prvá.

Každý má právo

Prednášajúci kritizoval aj nespravodlivé usporiadanie sveta: „Milionáři nemusí být jenom v Německu a Americe. My na to taky máme právo.“ Potom prešiel k spôsobom, ako sa dajú získať
peniaze. Ľudia z publika tipovali ako. Všetky spôsoby boli buď málo pravdepodobné, veľmi prácne (trpela pri nich rodina), nelegálne, riskantné alebo nevýnosné.

Rečníka zaujala myšlienka, že peniaze sa dajú nájsť. Vyzval prítomných, nech ich hľadajú. Niekoľko desiatok ľudí začalo šmátrať okolo. Jedna dáma s nadšením zodvihla ruku s obálkou. Bola
prilepená na spodnej strane stoličky. Našla v nej päťsto korún. Rečník povedal, že sú jej, lebo nebola lenivá sa po ne zohnúť.

Nasledovalo ubezpečenie, že po prestávke nastúpi rečník a predvedie systém, ktorý umožní bez investície, bez nárokov na čas a vzdelanie a bez rizika zarobiť si slušné peniaze.

Je to však unikátny projekt, ktorý si firma musí chrániť. Na otázku prednášajúceho, ako si firmy chránia unikátne informácie, niekto z publika odpovedal, že patentom. Prednášajúci súhlasil a
doplnil, že preto účastníkov firma zaviaže mlčanlivosťou. Zmluvy o mlčanlivosti bolo treba podpísať cez prestávku a odovzdať pred opätovným vstupom do sály. Variant, či keď niekto
zmluvu nepodpíše, sa mu vrátia peniaze za „seminár“, nikto nerozoberal. „Je to vaša ochrana,“ znel nepochopiteľný argument.

Mlčanie za dva milióny

Počas prestávky sa „sponzori“ svojim hosťom venovali tak intenzívne, až to vyzeralo, ako by im nechceli dopriať súkromie.

Na prvý pohľad bolo ťažko uveriť, že dohoda o mlčanlivosti by obstála pred súdom. Jedna z usporiadateliek na takú úvahu prikývla. „Áno, je to len taká formalita.“ Tá formalita sa však vyhrážala
pokutou dva milióny korún za prezradenie čohokoľvek, čo sa týka projektu Avalanche.

Zdenka Kramplová uviedla ďalšieho rečníka. Ten upozornil jednu dámu, aby si nerobila poznámky. Porozprával príbeh, ako ho pani Suchánková musela pred časom presviedčať, aby prišiel na
takéto stretnutie, a nepovedala mu, o čo ide. Teraz je jej vďačný. Ak sa totiž ľudia dozvedia všetko iba na firemných stretnutiach, nedochádza k skresľovaniu.

Je to vraj výhoda aj pre ľudí, ktorí sa zapoja do systému. Nemusia totiž vôbec pracovať a len niekoho presvedčia, aby s nimi prišiel na obchodné rokovanie. Ostatné za nich urobí firma.

K výkladu, ako sa dá zbohatnúť, sa dostal až nakoniec. Ide o vytváranie siete, ktorá bude predávať produkty ako zákonné poistenie áut, stavebné sporenie, životné poistky pre už existujúce
poisťovne a podobne. Tomu sa však rečník nechce venovať, lebo na Slovensku to ešte nie je možné. Čo však možno robiť hneď, je vytváranie siete spolupracovníkov, na ktorom sa dá
slušne zarobiť. Projekt na Slovensku začal fungovať v týchto dňoch, čo znamená výhodu pre tých v sále. Ich pozícia v pyramíde totiž bude niekde blízko vrcholu.

Pri vysvetľovaní systému poslucháči intuitívne pochopili, že zapojenie nového účastníka do systému sa medzi zasvätenými volá „finančný úspech“.

Nasledovala prednáška, čo sa stane, ak niekto zapojený zapojí do systému človeka, ktorý doň zapojí ďalšieho človeka, a každý zapojený zapája jedného ďalšieho mesačne. Systém provízií je
zložitý, ale jedno sa dá pochopiť okamžite. Ak by to takto fungovalo, je to zlatá baňa. Za každého zapojeného do systému človek dostane vyše 13-tisíc. Ak sa ich zapojí v jeho vetve aspoň
päť, dostáva provízie aj za ľudí, ktorých do systému nezapojil priamo on. Aj v tomto prípade ide o mnohotisícové sumy.

Rečník ukazoval, ako postupne, mesiac za mesiacom, narastá príjem. Pri desiatom mesiaci vyzval ľudí so slabým srdcom, aby opustili sálu, lebo by to nemuseli vydržať. Napokon dovolil zostať aj
takým, lebo v sále bol lekár. Spýtal sa: „Čo myslíte, koľko to bude tento mesiac? Bude to viac ako pol milióna?“ Kým odhalil číslo na projektore, uplynuli aspoň tri minúty. „Robí z toho
striptíz,“ okomentoval výkon prednášajúceho jeden zo sponzorov tesne pred odhalením mesačného zárobku vo výške 1,5 milióna korún.

Na Slovensku začíname

Cez prestávku boli spozori nalepení na pozvaných. Tí začali špekulovať, že keď za zapojenie nového človeka do systému získa niekoľko ľudí spolu desiatky tisíc, niekto to musí zaplatiť. Sponzori
sa snažili hostí priviesť na iné myšlienky. Ozývali sa vety: „Ja som minulý mesiac mala dva finančné úspechy. A na Slovensku sa to iba začína.“ Argumentovalo sa aj tým, že človek nemusí
hľadať nových ľudí, ale môže uzatvárať poistky.

Po prestávke nastúpila opäť Kramplová. Porozprávala, že sama sa do systému zapojila pred pol rokom a že bola medzi prvými troma na Slovensku, a uviedla ďalšieho rečníka. Ten rozpovedal
vlastný príbeh a odovzdal firemné hodinky dáme, ktorá splnila limit na ďalší postup. Jej provízie sa od tohto okamihu zvýšili.

„Onedlho budeme mať všetci také hodinky,“ povedal. Skromne priznal, že splnil limit, pri ktorom mu firma onedlho odovzdá auto značky Volvo. „Na dverách majú napísané Avalanche a poradové
číslo. Ja dostanem s číslom dva. Onedlho budeme všetci jazdiť na takých autách. Podľa nich sa budeme spoznávať.“ Poslucháči sa dozvedeli, že systém je skutočne životaschopný. Taká
Zdenka Kramplová podľa údajov na rebríčku Top 100 vyvesenom pred sálou splnila už asi polovicu limitu na Volvo.

Všetko je zadarmo

Prednášajúci oznámil, že priemerná investícia na rozbehnutie podnikania je 350-tisíc korún. Pri dobrom biznise často aj milión. „Kto by dal milión za túto príručku – akýsi šlabikár, ako sa
dopracujete k úspechu, ktorý vám prinesie milión mesačne? Mám pre vás však lepšiu ponuku. Koľkí by ste dali za takýto šlabikár pol milióna?“ Nasledovalo presviedčanie, že zapojenie do
systému má väčšiu hodnotu. Cena postupne klesala na 350- a 250-tisíc. Veľké finále prišlo, keď rečník škrtol aj sumu 250-tisíc a povedal: „Mám pre vás dobrú správu. Za zapojenie do
projektu Avalanche nechceme od vás nič.“

Z duší poslucháčov sa vydral výdych úľavy. Rečník poznamenal, že firma potrebuje zábezpeku. Vraj, aby nemusela po malých sumách vyplácať provízie z poistiek, ktoré klienti budú splácať
mesačne. Pre prípad, že by prestali platiť, keď už bola vyplatená provízia, firma žiada na 20 rokov zložiť kauciu okolo 88-tisíc slovenských korún alebo 68-tisíc českých.

Stopercentná garancia

O kauciu je vraj postarané. Hoci seminár podľa účtenky organizovala samostatná podnikateľka MVDr. Milica Suchánková, v zmluve o mlčanlivosti sa hovorí už o MUDr. Milici Suchánkovej
zastupujúcej firmu Avalanche SK, s. r. o. Firma existuje ani nie mesiac. Majitelia bývajú v zahraničí, konateľka tiež. Peniaze sa skladajú na účet zahraničnej firmy Rhinoceros, a. s., ktorá
vybaví, že do 150 dní iná zahraničná firma, ktorá má štatút obchodníka s cennými papiermi, zabezpečí nákup cenných papierov s tým, že ich bude viesť na majetkovom účte konkrétneho
človeka.

Podľa rečníka je garancia peňazí dokonalá, lebo ide o dva dlhopisy vlády USA po tisíc dolárov, čo je „100-percentná garancia“. Po dvadsiatich rokoch za dlhopisy obchodník vyplatí dvetisíc
dolárov. Efektívnosť investície je prezentovaná tým, že dolár za 20 rokov bude mať vyššiu hodnotu. „Keďže v priebehu desiatich rokov kurz dolára stúpol z 30 korún na 50, dá sa
predpokladať, že o ďalších dvadsať rokov cena dolára bude…“

Oficiálna prezentácia sa skončila konštatovaním, že rozhodnutie musí padnúť do dvoch dní. Ak sa do toho času účastník nerozhodne pre projekt Avalanche (čiže nezloží kauciu), nemôže sa do
projektu zapojiť ďalšie dva roky. Podľa tvrdenia prednášajúceho údaje o ňom firma bude viesť v počítači, ktorý neumožní, aby sa do systému zapojil. O tom, že vedenie takej databázy
zrejme nie je v súlade so zákonom, nepadlo ani slovo.

Finančník sa zabavil

Finančný analytik potvrdil, že skutočne sa dajú kúpiť dlhopisy garantované americkou vládou aj v nízkych hodnotách. Podľa popisu podľa neho nejde priamo o nákup zerobondov, ale o nákup
oddelených kupónov z väčších dlhopisov, ktoré sa na finančných trhoch predávajú ako samostatný cenný papier. Popísaná investícia je podľa neho nevýhodná. „Zaplatíte približne 1800
dolárov za to, aby ste dostali po 20 rokoch dve tisícky – teda o 10 percent viac. Je to úročenie menej ako pol percenta ročne,“ smeje sa.

V súčasnosti sa základný koeficient, od ktorého sa odvíjajú úrokové sadzby v USA, pohybuje na úrovni štyri percentá ročne. Pri uložení peňazí na obdobie cez 10 rokov je výnos od 5,1 do 5,6
percenta. V praxi to znamená, že dlhopisy, za ktoré majiteľom po 20 rokoch vyplatia dvetisíc dolárov, nie je problém kúpiť za cenu asi 38-tisíc korún. O 50-tisíc korún lacnejšie ako v
systéme Avalanche.

PRE SME – ILONA VERESKÁ

SME

Kto chce získať milióny, nech zájde za Kramplovou

Najčítanejšie na SME

Komerčné články

Last Minute Dovolenka

Kto chce získať milióny, nech zájde za Kramplovou

Neprehliadnite tiež

Už ste čítali?