Prezidenti Slovenska, Macedónska, Bulharska, Chorvátska a Slovinska (zľava) Rudolf Schuster, Boris Trajkovski, Georgi Parvanov, Stjepan Mesić a Milan Kučan, ktorých krajiny boli včera prizvané k členstvu v NATO. FOTO - ČTK/AP
V budove Kongresového centra sa človek cíti ako v pevnosti. Z okna vidí, ako ho strážia desiatky strelcov v čiernych kombinézach. Sú všade - na Nuselskom moste, na strechách okolitých budov, na parkovisku. Každá prístupová cesta je uzavretá. Ako to včera vyzeralo v najstráženejšej budove sveta?
Politikov celý deň nebolo vidieť. Hoci odchádzali na obedy a vracali sa na rokovania, ich manévre boli dokonale kryté. Využili na to bludisko zadných chodieb, ktoré komunistický palác skrýva. Navyše, celé prvé poschodie, kde prebiehalo rokovanie, ochrankári uzavreli.
Výtvarne riešené kladivko od hradného architekta Bořka Šípka, ktoré venoval prezident Václav Havel generálnemu tajomníkovi NATO Georgeovi Robertsonovi pri otvorení summitu NATO. FOTO - ČTK
Rokovalo sa v dokonalom vákuu, väčšina ľudí sa preto pohybovala po prízemí. Bolo ich vyše tritisíc. V obrovskom presscentre to žilo už od rána. Stovky novinárov z najrôznejších krajín sedeli za počítačmi, jedli v bufete drahé bagety, alebo naháňali hovorcu NATO Jamieho Shea, ktorý sa tu z času na čas objavil. Bageta stála päťdesiat českých korún a dve deci pomarančového džúsu osemdesiat. V budove je aj fitnescentrum a stánok s publikáciami o aliancii.
Ruch sa zastavil o trištvrte na desať ráno. Všetci sa nalepili k niekoľkým veľkoplošným obrazovkám - začínalo sa zasadnutie Severoatlantickej rady. Každú chvíľu musí prísť rozhodnutie o rozšírení.
Keď si slovo zobral generálny tajomník George Robertson, nikto nedýchal. „Bulharsko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko.“ Robertson klepol umeleckým kladivkom, ktoré dostal ako dar od českého prezidenta Václava Havla.
Sála zahučala nadšením. Niektorí novinári zo spomínaných krajín dokonca plakali. Úľavu na duši bolo vidieť najmä u bulharských kolegov - muži zatínali ruky v päsť ako pri víťaznom góle a podávali si ruky. Dámy sa objímali a ešte dlho po pressroome chodili s rozmazanými mejkapmi.
Zaujímavý pohľad bol na dvojicu estónskych žurnalistov, ktorí robili rozhovor s estónskym ambasádorom pri NATO Sulevom. Dievčina v bielej košeli s hustými čiernymi vlasmi od šťastia takmer plakala, keď posúvala diktafón diplomatovi. On bol takisto dojatý a keď hovoril, hlas sa mu triasol.
„Estónsky národ, oznamujem vám, že máme dnes šťastný deň.“ Jeho patetické slová v tej chvíli nikomu neprekážali. Prichádzali ďalší novinári, ani nevedeli ku komu, ale zaujal ich emotívny prejav. Redaktorka bulharského rádia dáva Estóncovi svoj mobilný telefón, aby prehovoril aj k Bulharom. Jediní, koho rozhodnutie o rozšírení nezaujímalo, boli ochrankári, čo strážili schody vedúce k politikom.
Sulev bol snáď jediný, kto v prvej chvíli ostal dolu. Ostatní predstavitelia kandidátskych krajín oslavovali vo vyčlenených salónikoch v hoteli Corinthia Towers. Lídri členských krajín sa na prízemí neukázali vôbec.
V rokovacej sále medzitým Robertson vyzýval na prejavy všetky hlavy členských štátov. Urobil však faux pas - zabudol na portugalského premiéra. „Ponížené ospravedlnenie. Dúfam, že za tri roky v tomto kresle sa mi nezhoršilo viac než zrak a zmysel pre protokol,“ povedal rozpačito.
Politici odchádzajú na obed a opäť nevidení sa vracajú do Kongresového centra. Na chvíľu si ešte odskočia pohyblivými schodmi na tlačovku na prvom poschodí. Každá kandidátska krajina tam má vlastnú miestnosť pre tlačovky so svojimi novinármi - aby pri radosti z úspechu nikto nevyrušoval. Iní štátnici medzitým niekde v útrobách paláca vedú bilaterálne rokovania.
Poobede sa opäť zišla Severoatlantická rada - tentoraz už s nováčikmi. V presscentre sa novinári opäť tlačili pri obrazovkách. Po prvý raz sa v sále s modrým kobercom ukázali budúci členovia. Medzi nimi aj slovenskí politici. Najskôr síce pôsobili trochu stratení, ale rýchlo si začali podávať ruky s ostatnými a usadili sa na svoje miesta. Každý z prezidentov pozvaných krajín mal prichystaný ďakovný prejav. Tak sa skončil prvý deň historického summitu NATO.
Autor: MICHAL FRIŠMAREK CHORVATOVIČ
