Minister zahraničných vecí Eduard Kukan s manželkou Zdenkou Kukanovou strávili na ambasádach takmer dve desaťročia. FOTO SME - PAVOL MAJER
e. Bratislavský dom je ich dvadsiatym prvým bydliskom. V zahraničí bolo Kukanovcom trochu lepšie - trávili spolu viac času. Dnes vychutnávajú každú chvíľku, keď sa stretnú doma. „Zapálime sviečky, uvarím jedlo, ktoré má rád, dáme si šampanské. Manžel trochu, ja dopijem zvyšok.“ (Smiech.)
Zoznámili sa v Prahe. Vtedy 19-ročnú Zdenku kamarátky podpichovali, že vedia o niekom, kto by sa k nej hodil. Mali pravdu.
Prvým pôsobiskom manželov bola Zambia: „Bol to krst ohňom. Mala som deväťmesačnú dcéru, nevedela som variť, musela som rozdávať príkazy sluhovi a záhradníkovi, robila som aj sekretárku. Knižná znalosť angličtiny mi spočiatku na sebavedomí nepridávala.“ Keď zazvonil telefón, dostávala panický strach. Nerozumela ani slovo. Navyše vážne ochorela: „Chytila som salmonelózu. Myslela som, že je to moja posledná hodina. Schudla som na štyridsaťdeväť kilogramov a ďalších päť rokov som nemohla pribrať,“ hovorí a veselo pridáva: „Teraz bojujem opačne.“
Trošku horšie sú spomienky na Etiópiu. Okrem toho, že sa tam bojovalo a vládlo stanné právo, vtedajšie zákony nedovoľovali vziať do cudziny dieťa staršie ako pätnásť rokov. „Pre rodiny to bolo likvidačné. Nechajte dieťa doma samé, keď má pätnásť rokov!
Pani Kukanová o svojich zážitkoch napísala aj knihu Ako chutí diplomacia. „Manželky diplomatov zvyčajne stoja decentne v úzadí, ale bez nich by úspešné poslanie profesionálneho diplomata, jeho psychofyzická rovnováha, boli prakticky nemysliteľné,“ píše sa v knižke, ktorá vznikla podľa rozprávania Zdenky Kukanovej. (jk, r)
