BRATISLAVA – Význam softvérového priemyslu v ekonomikách východnej Európy sa z roka na rok zvyšuje. Značnými sumami prispieva do štátnych rozpočtov a vytvára tisíce pracovných miest. Jeho význam by bol ešte väčší, nebyť jeho úhlavného protivníka – softvérového pirátstva. Vo svojej štúdii na to upozorňuje nadnárodny špecialista na priemyselné analýzy, spoločnosť Datamonitor.
Napriek globálnemu spomaleniu hospodárskeho rastu zostáva softvér jedným z najrýchlejšie rastúcich priemyselných odvetví východnej Európy. „Je životne dôležitý pre hospodársky rast a medziiným vytvára životne dôležitú efektívnosť podnikov, kvalifikované a nadpriemerne platené pracovné miesta,“ uvádza vo svojej štúdii Datamonitor.
Len v minulom roku prispeli softvérové firmy do štátnych rozpočtov krajín východnej Európy sumou 1,4 miliardy amerických dolárov. Zamestnávali 137-tisíc kvalifikovaných ľudí a nepriamo v kooperujúcich firmách zabezpečili prácu pre ďalších 575-tisíc zamestnancov. Priemerná ročná mzda pracovníkov softvérového priemyslu bola približne šesťtisíc dolárov, čo je viac ako 300-percent nad celoštátnym priemerom.
Tieto makroekonomické prínosy podľa Datamonitoru ohrozuje softvérové pirátstvo. Podľa odhadov Obchodnej aliancie softvérových spoločností (BSA) bol v minulom roku podiel prirátov na softvérovom priemysle v sledovanom regióne až 63 percent. Tento podiel predstavuje výrazný pokles z hodnoty 85 percent v roku 1994, napriek tomu je však ešte stále skoro o 100 percent vyšší ako hodnota 34 percent dosahovaná v západnej Európe.
Ak sa pirátstvo udrží na tejto úrovni, dosiahne hodnota softvérového trhu hodnotu „iba“ 2,3 miliardy dolárov. Naproti tomu strata na hrubom domácom produkte krajín do roku 2004 vzrastie až na 27 miliárd dolárov a počet zamestnancov v odvetví dosiahne maximálne 180-tisíc.
Opačný scenár
Ak sa podarí výskyt pirátstva vo východnej Európe obmedziť na západnú úroveň 34 percent, vzrastie hodnota softvérového trhu na 5,2 miliardy USD. Počet priamych zamestnancov by dosiahol 380-tisíc a nepriamo vytvorené pracovné miesta by sa vyšplhali k číslu 1,5 milióna. Prepočty vchádzajú z predpokladu, že každý pokles výskytu pirátstva o jedno percento prinesie do roku 2004 v softvérovom priemysle východnej Európy 6500 pracovných miest. Každé priame pracovné miesto vytvorené v softvérovom priemysle pritom vytvára štyri pracovné miesta v širšej ekonomike, teda v odberateľských odvetviach a na strane dodávateľov.
Aj vo východnej Európe sú kvalifikované pracovné miesta v oblastiach ako programovanie, vývoj softvéru, výskum, technická podpora, predaj a marketing veľmi dobre platené. Výskum ukázal, že v období rokov 1999 až 2004 je možný nárast priemernej mzdy v týchto oblastiach z vyše šesťtisíc na takmer sedemtisíc dolárov ročne. „Tento údaj treba porovnať s priemernou mzdou vo výške približne dvetisíc dolárov,“ upozorňuje Datamonitor.
Napriek tomu väčšina štátov regiónu trpí tzv. únikom mozgov, teda odchodom vysokokvalifikovaných odborníkov do zahraničia. Lákajú ich ešte vyššie mzdy, životná úroveň a väčšie možnosti uplatnenia. Podľa Datamonitoru treba aj za únikom mozgov vidieť „vyčíňanie“ softvérových pirátov. Jednoducho menej peňazí z predaja softvéru znamená menej peňazí aj na mzdy.
Najhoršie sú na tom Rusko a Ukrajina
Krajiny, ktoré sa uchádzajú o členstvo v Európskej únii (Česko, Maďarsko, Poľsko, Slovensko a Slovinsko) urobili v posledných rokoch významný pokrok, ale stále je v nich omnoho vyšší výskyt pirátstva ako v západnej Európe. Ako zdôrazňuje Datamonitor, napriek rôznym termínom vstupu krajín do EÚ, si všetky kandidátske krajiny kladú za cieľ harmonizáciu svojho hospodárstva a tým aj legislatívy s členskými krajinami.
Za účelom hodnotenia pripravenosti sformulovali členské krajiny tzv. kodanské kritériá. Patria k nim politické a ekonomické požiadavky, ako i schopnosti prevziať záväzky vyplývajúce z členstva. „Zníženie výskytu pirátstva podporí pokrok vo všetkých týchto oblastiach, tvrdí Datamonitor.
Podstatne horšia ako v ktorejkoľvek inej východoeurópskej krajine je situácia v Rusku a na Ukrajine. Obavy z pirátstva rastú aj v dôsledku čoraz vyšieho zapájania organizovaného zločinu do výroby a predaja nelegálneho softvéru. Trestné zákonníky nie sú dostatočne pripravené na ochranu autorských práv, orgány sa zameriavajú skôr na riešenie násilnej kriminality. Výsledkom je, že organizovaný zločin nikto neprenasleduje a postihy porušovateľov zákona sú minimálne. Softvérové pirátstvo sa v poslednom čase prestalo považovať za relatívne neškodnú činnosť šedej ekonomiky a uznáva sa ako bezpečný zdroj hotovosti využívaný na kriminálnu činnosť, čo zvyšuje aj stupeň naliehavosti problém riešiť.
TOMÁŠ KURTANSKÝ
