
Toma Fila (vpravo), šéf tímu právnikov Slobodana Miloševiča, sa po rozhodnutí ústavného súdu cítil ako víťaz. O pár hodín neskôr však exprezidenta Haagu nečakane vydali. FOTO - TASR/EPA
V tom momente sa zdalo, že Miloševičov odchod do Haagu sa odkladá.
„Môžem potvrdiť, že Slobodan Miloševič je na ceste do Haagu, kde sa bude zodpovedať z vojnových zločinov,“ povedal hovorca tribunálu Jim Landale. O pár dní by sa mal postaviť pred súd.
Miloševiča obžalovali v máji roku 1999 zo zločinov proti ľudskosti a obvinili ho zo zodpovednosti za masové vraždenie a vyháňanie etnických Albáncov zo srbskej provincie Kosovo.
Západ reagoval okamžite. „Je presne tam, kde podľa nás celý čas patril. Vláda a ľudia Juhoslávie sa rozhodli správne,“ povedal predstaviteľ NATO.
Naopak Miloševičovi právnici zostali v šoku: „Nemôžem uveriť, že sa to stalo,“ povedal obhajca Toma Fila. Ústavný súd totiž okolo obeda pozastavil platnosť vládneho dekrétu, ktorý mal exprezidentovo vydanie umožniť.
Koniec vlády
Miloševiča vydala v skutočnosti srbská vláda. Federálna bola totiž v spore. Neinformovali údajne ani prezidenta Vojislava Koštunicu. On totiž do poslednej chvíle uprednostňoval, aby Miloševiča súdili doma.
Predrag Bulatovič, šéf čiernohorskej Socialistickej ľudovej strany (SNP), ktorá je menším partnerom v juhoslovanskej federálnej vláde, včera vyhlásil, že Miloševičovo vydanie znamená zánik vládnej koalície.
Peniaze prídu
Kríza medzi vládou a ústavným súdom prišla deň po tom, ako USA ocenili úsilie Belehradu spolupracovať s Haagom tým, že potvrdili svoju účasť na veľkej darcovskej konferencii dnes v Bruseli. Od konferencie sa očakáva získanie podstatných fondov na povzbudenie juhoslovanskej ekonomiky.
Miloševičovo vydanie znamená, že sa otvoria západné peňaženky. Najmä americké. „Toto je veľmi dobrá správa a bude mať určite pozitívny vplyv na darcov,“ povedal hovorca Európskej komisie Gunnar Wiegand.
Miloševičovi sudcovia
Ústavný súd zmrazil dekrét vlády na odporúčanie jedného zo sudcov, aby mohol posúdiť, či dekrét nie je v rozpore s ústavou. Tá neumožňuje vydávanie občanov JZR súdom v zahraničí. Podľa oponentov však haagsky súd nie je súdom inej krajiny, ale OSN, a preto sa ho táto prekážka netýka. Reformní politici, ktorí už vopred dali najavo, že pokladajú súd za nedemokratický relikt Miloševičovej autoritárskej vlády, okamžite oznámili, že sú odhodlaní pokračovať v politike spolupráce s tribunálom.
Predseda súdu odstúpil
Dôkazom hĺbky kontroverzií okolo prípadu je skutočnosť, že predseda ústavného súdu Milutin Srdič ešte pred včerajším zasadnutím súdu rezignoval. Štyria zvyšní sudcovia však jednohlasne pretlačili zmrazenie vládneho dekrétu o Miloševičovom vydaní. „Je to víťazstvo spravodlivosti nad násilím a už nič sa nebude môcť robiť násilím,“ povedal tesne po rozhodnutí súdu s úľavou Miloševičov advokát Toma Fila.
Podnet na ústavný súd podali v pondelok Miloševičovi obhajcovia, ktorí požiadali Najvyšší súd Srbska o odvolanie prokurátora a dvoch sudcov belehradského obvodného súdu zaoberajúcich sa prípadom. Najvyšší súd to včera zamietol. Teraz obhajcovia žiadajú odvolanie predsedu najvyššieho súdu a srbského prokurátora.
(kos, reuters, čtk, bj)