Washington DC, 4. apríl 1949

Strany tejto zmluvy, potvrdzujú svoju vieru v ciele a princípy Charty Spojených národov a svoje želanie žiť v mieri so všetkými národmi a vládami, súc odhodlané zachovať slobodu svojich národov, ich spoločné dedičstvo a civilizáciu, založenú na princípoch demokracie, individuálnej slobody a zákonnosti, snažiac sa presadzovať v severoatlantickom regióne blahobyt a stabilitu, súc rozhodnuté zjednotiť svoje snahy pre kolektívnu obranu a zachovanie mieru a bezpečnosti, sa preto dohodli na tejto Severoatlantickej zmluve:

ČLÁNOK 1

Strany sa zaväzujú, tak ako to je uvedené v Charte Spojených národov, riešiť všetky medzinárodné spory, do ktorých môžu byť zatiahnuté mierovými prostriedkami, aby nebol ohrozený medzinárodný mier, bezpečnosť a spravodlivosť a vo svojich medzinárodných vzťahoch sa zriekajú použitia sily alebo hrozby použitia sily, a to žiadnym spôsobom, ktorý by bol nezlúčiteľný s cieľmi Spojených národov.

ČLÁNOK 2

Strany budú prispievať k ďalšiemu rozvíjaniu mierových a priateľských medzinárodných vzťahov posilňovaním ich slobodných inštitúcií, zaisťujúc lepšie chápanie princípov, na ktorých sú založené tieto inštitúcie a rozvíjajúc zodpovedajúce podmienky pre zabezpečenie stability a blahobytu. Zaväzujú sa odstrániť všetky konflikty vo svojej medzinárodnej hospodárskej politike a podporovať hospodársku spoluprácu vzájomne medzi sebou a s inými krajinami.

ČLÁNOK 3

Aby sa čo najefektívnejšie dosiahli ciele tejto zmluvy, budú strany, konajúc jednotlivo a spoločne, nepretržitým a efektívnym spôsobom, rozvíjaním svojich vlastných prostriedkov a vzájomne si pomáhajúc, udržiavať a rozširovať svoje individuálne a kolektívne možnosti čeliť ozbrojenému útoku.

ČLÁNOK 4

Strany budú vzájomne konzultovať vždy, kedykoľvek bude podľa názoru jednej z nich ohrozená územná celistvosť, politická nezávislosť alebo bezpečnosť jednej zo strán.

ČLÁNOK 5

Strany sa dohodli, že ozbrojený útok proti jednej alebo viacerých z nich v Európe alebo v Severnej Amerike sa bude považovať za útok namierený proti všetkým stranám a následne sa dohodli, že ak dôjde k takémuto útoku každá zo strán, uplatňujúc zákonnú obranu, individuálnu a kolektívnu, uznanú článkom 51 Charty Spojených národov, napomôže napadnutej strane alebo stranám, prijmúc individuálne a na základe dohovoru s ostatnými stranami také akcie, ktoré považuje za potrebné, vrátane použitia ozbrojených síl k nastoleniu a udržaniu bezpečnosti v severoatlantickom regióne.

Každý ozbrojený útok tohto charakteru a každé následne prijaté opatrenie, bude ihneď oznámené Bezpečnostnej rade. Tieto opatrenia budú ukončené, len čo Bezpečnostná rada prijme potrebné kroky pre nastolenie a udržanie medzinárodného mieru a bezpečnosti.

ČLÁNOK 6

Pre uplatnenie článku 5 je za ozbrojený útok proti jednej alebo viacerým stranám považovaný ozbrojený útok:

proti územiu jednej z nich, v Európe alebo Severnej Amerike, proti francúzskym departementom Alžírska, proti územiu Turecka alebo proti územiu Turecka alebo proti ostrovom v severoatlantickom regióne na sever od obratníka Raka, daným pod správu jednej zo strán;
proti silám, plavidlám alebo lietadlám jednej zo strán nachádzajúcich sa na tomto území a v inom priestore Európy, v ktorom sú ku dňu vstupu tejto Zmluvy do platnosti rozmiestnené okupačné sily jednej zo strán, alebo sa nachádzajúcich v Stredozemnom mori alebo v severoatlantickom regióne severne od obratníka Raka.

ČLÁNOK 7

Táto zmluva neovplyvňuje a nebude interpretovaná ako ovplyvňovanie žiadnym spôsobom práva a povinnosti vyplývajúcich z Charty, pre strany, ktoré sú členmi Spojených národov alebo ako ovplyvňovanie primárnej zodpovednosti Bezpečnostnej rady pri udržiavaní medzinárodného mieru a bezpečnosti.

ČLÁNOK 8

Každá zo strán vyhlasuje, že žiadny z medzinárodných záväzkov v súčasnosti platných medzi štátmi nie je v rozpore s ustanoveniami tejto Zmluvy a zaväzuje sa neuzatvoriť žiaden medzinárodný dohovor, ktorý by bol v rozpore s touto zmluvou.

ČLÁNOK 9

Strany týmto vytvárajú Radu, v ktorej bude každá z nich zastúpená, s poslaním preskúmať otázky vzťahujúce sa na realizáciu tejto zmluvy. Rada bude organizovaná spôsobom, aby mohla kedykoľvek a rýchlo zasadnúť. Táto si vytvorí doplňujúce orgány, ktoré bude považovať za potrebné; zvlášť okamžite vytvorí obranný výbor, ktorý odporučí opatrenia na realizáciu článkov 3 a 5.

ČLÁNOK 10

Strany môžu jednotným súhlasom, prizvať ktorúkoľvek európsku krajinu, aby nasledovala princípy tejto Zmluvy a prispela tak k bezpečnosti severoatlantického regiónu. Každá takto prizvaná krajina sa môže stať stranou tejto Zmluvy, predložiac svoj nástroj pristúpenia vláde Spojených štátov amerických. Táto bude informovať každú zo strán o uložení každého nástroja pristúpenia.

ČLÁNOK 11

Táto Zmluva bude ratifikovaná a jej ustanovenia budú aplikovať všetky strany v súlade s ich príslušnými ústavnými postojmi. Ratifikačné listiny budú čo najskôr uložené u vlády Spojených štátov amerických, ktorá bude informovať ostatné signatárske krajiny o uložení každého ratifikačného nástroja. Zmluva nadobudne platnosť medzi krajinami, ktoré ju ratifikovali okamihom jej ratifikácie väčšinou krajín, vrátane Belgicka, Kanady, Spojených štátov amerických, Francúzska, Luxemburska, Holandska a Veľkej Británie a vstúpia do platnosti vzhľadom na ostatných signatárov, dňom uloženia ich ratifikácie.

ČLÁNOK 12

Po uplynutí doby desať alebo viac rokov od vstúpenia do platnosti tejto zmluvy budú strany, ak o to požiada niektorá z nich, spoločne viesť konzultácie s cieľom prehodnotiť túto Zmluvu, berúc do úvahy faktory ovplyvňujúce v danom okamihu mier a bezpečnosť v severoatlantickom regióne, vrátane vývoja všeobecných a regionálnych dohovorov, uzatvorených v súlade s Chartou Spojených národov na udržanie medzinárodného mieru a bezpečnosti.

ČLÁNOK 13

Dvadsať rokov po vstúpení do platnosti Zmluvy, hociktorá zo strán bude môcť odstúpiť od tejto Zmluvy, a to oznámiac vláde Spojených štátov amerických vypovedanie zmluvy jeden rok dopredu. Táto bude informovať vlády ostatných krajín o uložení každého nástroja vypovedania.

ČLÁNOK 14

Táto zmluva, ktorej francúzske a anglické znenie majú rovnakú platnosť, bude uložená v archívoch vlády Spojených štátov amerických. Zodpovedajúco overené kópie budú vládou Spojených štátov amerických odovzdané vládam ostatných krajín.