MONITOR: Slovenská tlač o EÚ

BRATISLAVA 19. novembra (SITA) - Trinásť slovenských poslancov sa dostane do Európskeho parlamentu ešte skôr, ako sa Slovensko stane členom Európskej únie. Od budúceho roku budú mať v úlohe pozorovateľov právo zúčastňovať sa na zasadnutí a rečniť v pléne.

V Bruseli a v Štrasburgu budú mať aj kanceláriu a osobného asistenta. Svoje budúce pôsobisko si budúci pozorovatelia obhliadnu už v utorok. Na zasadnutí Európskeho parlamentu v Štrasburgu budú dnes prijímať rezolúciu o rozšírení a zúčastňujú sa na ňom aj delegácie kandidátskych krajín, vrátane Bulharska, Rumunska a Turecka. V slovenskej delegácii z pozorovateľov chýba len Zuzana Martináková. „Keďže pôjde o prvú návštevu, dôležité je, aby sme sa predstavili ako krajina, ktorej reprezentácia chce byť posilnením pre myšlienku spoločnej Európy,“ povedal pre SITA Ján Figeľ. Naša delegácia bude patriť k tým menším. Poľsko má zastupovať 50 poslancov, Českú republiku a Maďarsko 22 poslancov. Píše Sme.
Studenú sprchu pripravila v pondelok Európska únia kandidátskym krajinám, keď na spoločnom ministerskom stretnutí v Bruseli označila väčšinu ich požiadaviek v záverečných rokovaniach za nerealistické. Európsky komisár pre rozšírenie Günter Verheugen povedal ministrom zahraničných vecí kandidátskych krajín, že priestor na rokovania je obmedzený a "výsledky bruselského summitu sú nenegociovateľné". Týka sa to podľa neho najmä požiadavky kandidátov na skrátenie prechodného obdobia pre priame poľnohospodárske platby, ich žiadosti o postupné nabiehanie príspevkov do rozpočtu i zmeny celkovej sumy vyčlenenej zo štrukturálnych fondov na podporu regiónov. "Žiadne nové požiadavky nemožno realisticky uspokojiť," varoval podľa diplomatov komisár. Vyzval kandidátske krajiny, aby "nezaťažovali rokovania o záverečnom balíku" požiadavkami, o ktorých sa ani neoplatí začať diskutovať. Píše Pravda.
Riadiaci výbor Európskej komisie pre program ISPA v Bruseli schválil všetkých päť projektov, ktoré Slovensko predložilo v tomto roku. Ich celkové investičné náklady sú 107,590 mil. eur, z ktorých EÚ uhradí až 57,338 mil. eur. Ide o projekty v oblasti zásobovania obyvateľstva pitnou vodou a odkanalizovania a čistenia odpadových vôd v regiónoch Liptova, Žiliny, Považskej Bystrice, juhovýchodného Zemplína a Veľkého Krtíša. Všetky budú realizovať príslušné podniky vodární a kanalizácií (VaK). Veľvyslanec Európskej komisie (EK) v SR a vedúci delegácie EK v SR Eric van der Linden v tejto súvislosti v pondelok povedal, že finančne najnáročnejšie bude pre SR práve splnenie požiadaviek EÚ pre oblasť vodného hospodárstva. Zdôraznil, že EÚ doteraz v rámci programu ISPA len pre vodohospodárstvo vyčlenila asi 48 mil. eur a schválenie ďalších 64 mil. eur sa očakáva do konca tohto roku. Píšu Hospodárske noviny.
Stredomorský ostrov Cyprus - rozdelený na grécku a tureckú časť - má šancu ukončiť svoj dlhoročný problém. Riešenie ponúka plán OSN. Je najvyšší čas dospieť k riešeniu, pretože Cyprus v decembri očakáva pozvanie na vstup do Európskej únie. Brusel by rád prijal ostrov ako celok, ak by však zainteresované strany nedospeli ku konsenzu, únia je pripravená prijať len cyperskogrécku časť ostrova, s ktorou vedie prístupové rokovania od roku 1998. Grécko totiž pohrozilo, že je pripravené vetovať proces rozšírenia EÚ, ak bude Cyprus z neho vyčlenený. Na druhej strane Turecko minulý rok v decembri avizovalo, že tureckú časť ostrova anektuje, ak sa pred vstupom Cypru do únie otázka rozdeleného ostrova nevyrieši. Turecký premiér Bulent Ecevit vyhlásil, že plán, ktorý predložila OSN ako základ na rokovania o zjednotení Cypru, obsahuje "znepokojivé aspekty". "Plán predpokladá odstúpenie značnej časti cyperskotureckého územia cyperským Grékom," povedal Ecevit. Práve on v roku 1974 nariadil inváziu tureckých vojsk do severnej časti ostrova. Ďalším problémom je podľa neho požiadavka "podstatného zníženia" počtu vojakov, ktorých Turecko udržuje v severnej časti ostrova. Píšu HN.
Európska komisia (EK) začiatkom novembra schválila pre Slovensko päť projektov, ktoré podporí z fondu ISPA sumou 2,5 miliardy korún. Štátny príspevok na tieto projekty hovorí o sume necelých 978 miliónov korún.
V prípade Žilinského kraja ide o rekonštrukciu čistiarne odpadových vôd Žilina s priľahlými obcami. Liptov môže rátať s rekonštrukciou kanalizačného systému v Liptovskom Hrádku, v Liptovskom Jáne a v okolí. Projekt Považská Bystrica a priľahlé mestské časti zahŕňa zvýšenie efektívnosti zariadení upravujúcich splaškové a dažďové vody. Príjemcom finančnej pomoci, ktorú poskytuje ISPA na tieto tri projekty je štátny podnik Stredoslovenská vodárenská spoločnosť. V prípade Veľkého Krtíša pôjde o zabezpečenie južnej časti okresu pitnou vodou. Peniaze preinvestuje Stredoslovenská vodárenská spoločnosť Banská Bystrica. Píše Národná obroda.

hd

SME

MONITOR: Slovenská tlač o EÚ

Najčítanejšie na SME

Komerčné články

Last Minute Dovolenka

MONITOR: Slovenská tlač o EÚ

Neprehliadnite tiež

Už ste čítali?