V rozhovore pre agentúru Reuters to vyhlásil bulharský minister zahraničných vecí Solomon Pasi, ktorý očakáva, že jeho krajina dostane na pražskom summite NATO pozvánku do aliancie.
"Boli sme spolu so Spojenými štátmi, NATO a medzinárodným spoločenstvom v roku 1990 počas krízy v Perzskom zálive. Stáli sme po boku USA a NATO počas kosovskej krízy a po tragických útokoch z 11. septembra," vyhlásil minister. "Bulharsko dokázalo, že je spoľahlivý partner, ktorý primerane prispieva medzinárodnej bezpečnosti. A presne takýchto spojencov NATO potrebuje," dodal Pasi, 46-ročný matematik.
Šéf bulharskej diplomacie pripomenul promptné kroky kabinetu, po tom, čo vláda minulý týždeň odhalila nezákonný export náhradných dielov pre obrnené transportéry do Sýrie, ktorý uskutočnila štátna spoločnosť Terem. Sýria je na americkom zozname krajín podporujúcich terorizmus.
"Tento prípad bol veľmi vážny. Situáciu zachránila len okamžitá a primeraná reakcia vlády," uviedol Pasi a prisľúbil ďalšie tvrdé opatrenia proti ilegálnemu predaju zbraní.
Predstavitelia bulharského ministerstva obrany uviedli, že majú určité informácie, podľa ktorých mali náhradné diely skončiť v Iraku.
Bulharsko, počas studenej vojny jeden z najagresívnejších spojencov Moskvy proti Západu, o členstvo v NATO oficiálne požiadalo v roku 1997 a tvrdo pracuje na tom, aby urobilo dojem na USA a splnilo kritéria pre členstvo.
Bulharsko Spojeným štátom ponúklo svoj vzdušný priestor a leteckú základňu pri Čiernom mori pre útok proti Iraku v prípade neúspechu nového kola zbrojných inšpekcií OSN. Sofia tiež poskytla logistickú podporu USA vedeným vojenským kampaniam v Kosove a Afganistane.
Bulharsko, spolu so svojim balkánskym susedom Rumunskom, stanovilo členstvo v NATO za hlavnú prioritu svojej zahraničnej politiky. Obe krajiny argumentujú, že ich členstvo v aliancii prispeje k stabilizácii turbulentného regiónu. Geostrategický význam Bulharska a Rumunska vzrástol aj v súvislosti s globálnou protiteroristickou kampaňou.
