Severoatlantická zmluva z apríla 1949 uviedla do života alianciu nezávislých krajín so spoločným záujmom zachovať mier a chrániť svoju slobodu. Signatári zmluvy dali najavo svoje odhodlanie politickou solidaritou a zodpovedajúcou vojenskou obranou odstrašiť a v prípade potreby odraziť každú formu agrasie voči nim. Aliancia svoju legimitu odvodila od článku 51 Charty Organizácie spojených národov, ktorý potvrdzuje právo na kolektívnu alebo individuálnu obranu, je združením slobodných štátov zjednotených spoločným odhodlaním ochraňovať svoju bezpečnosť prostredníctvom vzájomných záruk a stabilnými vzťahmi s ostatnými krajinami.
Organizácia severoatlantickej zmluvy (NATO - North Atlantic Treaty Organisation) je štruktúra, ktorá umožňuje uplatňovať ciele aliancie. Ide o medzivládnu organizáciu, v ktorej si členské krajiny zachovávajú plnú suverenitu a nezávislosť.
Základnou úlohou NATO je chrániť slobodu a bezpečnosť všetkých svojich členov politickými i vojenskými prostriedkami v súlade s princípmi Charty Organizácie spojených národov. Aliancia, založená na spoločných hodnotách demokracie, ľudských práv a zákonitostiach, pracuje od okamiiku svojho založenia v prospech nastolenia spravodlivého a trvalého mierového usporiadania v Európe.
Základný princíp fungovania aliancie je spoločný záväzok a vzájomná spolupráca medzi suverénnymi štátmi, ktoré sú založené na nedeliteľnosti bezpečnosti svojich členov. Solidarita v rámci aliancie, podporovaná a vyjadrená každodennou činnosťou NATO v politickej, vojenskej a iných sférach, zabezpečuje, že žiadna členská krajina sa nemusí spoliehať len na vlastné národné sily pri riešení základných bezpečnostných problémov. Bez toho, aby bola potláčaná suverenita ktoréhokoľvek štátu pri zabezpečovaní svojej obrany, aliancia umožňuje realizovať základné úlohy národnej bezpečnosti prostredníctvom kolektívneho úsilia.
Aliancia je asociácia nezávislých štátov, ktorých spojuje odhodlanie chrániť svoju bezpečnosť prostredníctvom vzájomných garancií a stabilných vzťahov s ďalšími krajinami.
Prostriedky, ktorými aliancia vykonáva svoju bezpečnostnú politiku, zahŕňajú:
zachovávanie dostatočnej vojenskej sily potrebnej na zabránenie vojnám a zachovanie efektívnej obrany
schopnosť čeliť krízam ovplyvňujúcim bezpečnosť svojich členov
aktívnu podporu dialógu s inými národmi a kooperatívny prístup k otázkam európskej bezpečnosti, vrátane podpory opatrení zameraných na dosiahnutie pokroku v oblasti kontroly zbrojenia a odzbrojenia.
Pre dosiahnutie týchto základných cieľov aliancia:
vytvára nevyhnutnú súčasť stabilného bezpečnostného prostredia v Európe založeného na rozvíjaní demokratických inštitúcií a oddanosti mierovému riešeniu konfliktov,
v súlade s článkom 4 Severoatlantickej zmluvy slúži ako transatlantické fórum na konzultáciu spojencov o akýchkoľvek otázkach ovplyvňujúcich životné záujmy svojich členov, vrátane vývoja, ktorý môže ohrozovať ich bezpečnosť. Napomáha zosúlaďovať ich úsilie v oblastiach spoločného záujmu,
zabezpečuje odstrašovanie a ochranu proti akejkoľvek forme agresie voči teritóriu ktoréhokoľvek členského štátu NATO,
zachováva strategickú rovnováhu v Európe.
Štruktúry vytvorené v rámci NATO umožňujú členským krajinám koordinovať ich politiku v záujme napĺňania týchto komplexných úloh. Zabezpečujú stále konzultácie a spoluprácu v politickej, hospodárskej a iných nevojenských oblastiach, ako aj pri formulácii jednotlivých plánov spoločnej obrany; vytváranie infraštruktúry potrebnej pre operovanie vojenských síl; plány pre spoločné výcvikové programy a cvičenia. Podporu pre tieto aktivity vytvárajú komplexné civilné a vojenské štruktúry, tvorené administratívnymi, rozpočtovými a plánovacími štábmi, ako aj agentúrami, ktoré založili členské krajiny aliancie s cieľom koordinovať prácu v špecializovaných oblastiach - napríklad pri spojení potrebnom na zabezpečenie politických konzultácií, velenia, riadenia ozbrojených síl a logistickej podpory potrebnej na podporu ozbrojených síl.
Autor: NATO PRÍRUČKA. Vydalo MZV SR, Bratislava 1999
