Brusel 17. novembra (TASR) - Summit Severoatlantickej aliancie, ktorý sa uskutoční v Prahe vo štvrtok a piatok (21.-22. novembra), bude summitom transformácie a modernizácie.
Z pohľadu Slovenska a ďalších kandidátskych krajín bude najdôležitejšie rozhodnutie o pozvaní nových členov, summit však nebude o rozšírení, ako sa pôvodne plánovalo.
Minuloročný 11. september totiž naplno ukázal nové hrozby ako terorizmus či zbrane hromadného ničenia a odhalil, že najmä armády európskych spojencov nie sú dostatočne pripravené čeliť im. Hlavným bodom summitu bude preto nová iniciatíva, v rámci ktorej sa členské krajiny zaviažu ku konkrétnym zlepšeniam v presne stanovených obdobiach.
TASR prináša prehľad hlavných tém summitu:
ROZŠÍRENIE
Aliancia pozve do svojich radov sedem nových krajín: Slovensko, Slovinsko, Estónsko, Litvu, Lotyšsko, Bulharsko a Rumunsko. Tieto krajiny začnú potom v decembri prístupové rokovania, ktoré by sa kali skončiť vo februári 2003. V marci podpíšu prístupový protokol, začne sa jeho ratifikácia a na jar 2004 sa sedem krajín stane riadnymi členmi NATO.
Štátom, ktoré pozvanie nedostanú - Macedónsku, Chorvátsku a Albánsku - potvrdí aliancia politiku otvorených dverí, k žiadnym termínom ďalšieho rozširovania sa však nezaviaže.
NOVÉ KAPACITY
Členské krajiny prijmú konkrétne záväzky zlepšovania svojich vojenských schopností, ktoré majú umožniť aliancii lepšie čeliť bezpečnostným hrozbám 21. storočia, najmä terorizmu a zbraniam hromadného ničenia.
NATO sa chce zamerať na obranu pred chemickými, biologickými a jadrovými útokmi, bojovú efektívnosť, zlepšenie informačných a komunikačných schopností ako aj potenciálu nasadenia a udržania jednotiek v krízovej oblasti.
Konkrétne ide o vylepšenia v oblasti strategických dopravných prostriedkov, používania zbraní s presným navádzaním ako aj vývoja systému pre vzdušný prieskum terénu. Ďalšou úlohou je posilniť kontrolné a veliace systémy, zlepšiť interoperabilitu síl NATO a zracionalizovať vojenské velenie aliancie.
SILY RÝCHLEHO NASADENIA
Summit schváli vytvorenie síl rýchleho nasadenia NATO, nedávno navrhnutých Washingtonom. Zasahovať by mali byť schopné do týždňa, a to vo vzduchu, na zemi i na mori. Pozostávali by z už existujúcich síl, ale budú lepšie vycvičené, vybavené a rýchlo nasaditeľné kdekoľvek. Počíta sa, že by ich tvorilo 21.000 ľudí.
NOVÁ VOJENSKÁ KONCEPCIA PROTI NOVÝM HROZBÁM
Aliancia schváli novú vojenskú koncepciu zameranú na nebezpečenstvo nových hrozieb, najmä terorizmu, šíreniu jadrových, chemických či biologických zbraní z tzv. darebáckych štátov. NATO vyhlási, že je pripravené konať kdekoľvek to bude potrebné, nielen v tradičnom euroatlantickom priestore. Súčasťou koncepcie bude zjednodušenie vojenských štruktúr aliancie a jej väčšia pružnosť.
IRAK
USA očakávajú od svojich partnerov silnú podporu v úsilí zbaviť irackého prezidenta Saddáma Husajna zbraní hromadného ničenia. Diskusia by sa mala zamerať na úsilie v súlade s novou rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN. Neočakáva sa, že aliancia by sa ako celok zúčastnila na prípadnom útoku na Irak, hoci o možnej pomoci NATO Spojeným štátom pri prípadnom útoku sa v Prahe bude rokovať.
(spravodajca TASR Robert Sermek) dem
