Helsinki 18.novembra (TASR) - Fínsko v minulom desaťročí dosahovalo priemerný ročný rast hrubého domáceho produktu (HDP) 2,9 %. Pritom priemyselná výroba v rokoch 1995 až 2000 zaznamenala 44-% vzostup. Po Írsku to bol druhý najlepší výsledok v priemysle u člena Európskej únie (EÚ). Produktivita práce v týchto rokoch dosiahla prírastok 31 %. Fínsko je pritom členom EÚ práve od roku 1995.
Fínsky úspech ovplyvnil celý rad faktorov. Hlavnými však boli vzdelávanie, výskum a budovanie infraštruktúry. Fínsko prezieravo založilo centrálnu technologickú agentúru (TEKES). Jej povinnosťou bolo riadiť technologický rozvoj, a tým aj rast konkurencieschopnosti krajiny. Fínsko má aj fond Sitra, ktorý podporuje výskum a vývoj, zakladanie technologických spoločností, získavanie manažérov, vedľajších produktov a transferu technológií.
Výnosy z privatizácie štátnych podnikov sa vložili do technologických projektov, budovania nových firiem, spoločných podnikov a kapitálových účastí. Ani počas krízy a vysokého deficitu štátneho rozpočtu sa financie na výskum neskracovali, ale zvyšovali. Kým v roku 1991 sa naň vynakladalo 1,17 % HDP, v roku 2000 to už bolo 3,37 %.
Fíni v dostatočnom predstihu prišli na to, že sa treba venovať informačným technológiám. Poštu a telekomunikácie v krajine liberalizovali včas. Telekomunikácie vyhodnotili ako nádejnú oblasť, ktorá by mohla zastaviť vysťahovalectvo z tejto severskej krajiny.
Koncern Nokia bol v roku 1990 podnikom, ktorý sa venoval spracúvaniu koží, výrobe papiera a elektroprístrojov. Celý ho však neskôr preorientovali na telekomunikácie a v rámci nich na technológie pre mobilné telefóny. Nokia sa dnes podieľa na fínskom zahranično-obchodnom obrate 30 %. Pre Fínov bolo pred časom šťastím to, že švédsky Ericsson neprijal ponuku Nokie, ktorá mu chcela predať svoju divíziu mobilných telefónov. Ich výroba bola vtedy nerentabilná, ale vedenie koncernu sa v núdzi rozhodlo hľadať východisko zo straty.
Fínsko má aj celoštátnu organizáciu Cluster, určenú na riadenie vývoja v odvetví lesníctva, drevospracujúceho priemyslu a výroby papiera a celulózy. Stará sa o prepájanie výskumných a školiacich zariadení, zlepšovanie logistiky a podobne.
Fínsky hospodársky model je partnerstvom podnikateľských organizácií, odborárskych zväzov, správy a expertov. Vstup do EÚ podporoval orientáciu na Európu a tradičnú fínsku zameranosť na Švédsko a Rusko odsunul na vedľajšiu koľaj.
Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) oceňuje fínsky vzdelávací výskum a považuje ho za jeden z najlepších na starom kontinente. Podiel výskumníkov v pomere k počtu obyvateľov je tiež v Európe jedným z najvyšších. Kým Írsko treba pokladať v EÚ za hospodársky model, ktorý dokázal odstrániť veľké zaostávanie krajiny, potom je Fínsko názorným príkladom, ako možno rozhodnou a konzistentnou politikou prekonať nepriaznivú geografickú a zmeniť zlú sektorovú (výrobnú) štruktúru národnej ekonomiky. Fínsky štátny rozpočet zostáva prebytkovým aj v časoch všeobecného hospodárskeho poklesu vo svete. Informoval o tom rakúsky denník Die Presse.
* jns gl
