Zajac si neustále doberal korytnačku pre jej pomalú chôdzu. Ešte ani svoje posmešky nedovravel a už zasa dakde bežal. V ten deň prebehol okolo nej hádam stokrát a vždy sa jej posmieval, že so sebou vláči aj dom, aby sa mala na ceste kde vyspať. To už bolo priveľa! A tak múdra korytnačka, čo na svete žila možno aj sto rokov, zavolala na zajaca: "Počkaj chvíľu, zastav sa! Stavím sa s tebou, že na pretekoch, ktoré som vymyslela, prídem do cieľa skôr ako ty!"
"Ty si sa azda zbláznila. Veď ja som známy bežec!" smial sa zajac. Stávku však napokon prijal.
Dnes sa už nikto nepamätá, o čo sa vlastne stavili, či to bolo veľa a či málo, ba ani to, kto im bol pri tom behu rozhodcom.
Len čo sa o stávke dopočuli zvieratká, so záujmom prichádzali, aby preteky videli.
Zajacovi sa preteky zdali veľmi ľahké, stačilo mu urobiť zopár rýchlych skokov, takých, akými svorke loveckých psov doteraz vždy unikol. Mal teda času dostatok, pokojne sa na tráve pásol, chvíľu driemal, potom mrkvu chrúmal, podchvíľou vetril a načúval. Nedbal, že korytnačka sa už na trasu vydala.
"Nezožnem veľa slávy zo súperenia s takým pomalým tvorom," myslí si zajac, zahanbený, že za súpera má starú korytnačku.
"Vari bude dobré dať jej slušný náskok, aby ma zvieratká za takéto preteky nevysmiali."
A tak odbehol na stráň a popásal sa.
"Veď ti ja ukážem, kto je tu súcim bežcom a kto bude víťazom," zastrájal sa, ale o chvíľu už ležal, driemal, až napokon na teplom slniečku zaspal.
Zobudilo ho nadšené povzbudzovanie zvieratiek, ktorým pred cieľom vítali korytnačku. V tej chvíli vystrelil ako šíp. A hoci bežal, ako najrýchlejšie vládal, korytnačka bola v cieli prvá. Zajac preteky prehral.
Poučenie: K úspechu sa možno dopracovať skôr vytrvalosťou než rýchlosťou.
Bájka je z knihy Najkrajšie bájky. Autorom bájok je JEAN DE LA FONTAINE. Knihu vydalo vydavateľstvo JUNIOR. Prekložila a prerozprávala: Taťiana Žáryová.
