Kandidujúce krajiny zhodne kritizovali rozhodnutie Európskej únie žiadať od pracovníkov z postkomunistických krajín pracovné povolenie aj po ich vstupe. Voľný pohyb osôb je pritom jednou zo štyroch základných slobôd únie a jedna z najatraktívnejších výhod pre budúcich obyvateľov.

Silnejší spoločný tlak však ašpiranti na členstvo nevyvíjali. Aj preto, že ich vlastné postoje sú odlišné.

Nemci sa boja Poliakov

Na pozadí celého sporu sú prehnané obavy Nemcov a Rakúšanov z tzv. pendlerov, teda ľudí, ktorí by mohli denne za prácou dochádzať, ale peniaze by míňali doma. Atraktívne by tak pre nich boli aj nižšie mzdy, ako majú domáci Nemci a Rakúšania.

Obe krajiny preto od začiatku chceli a nakoniec aj presadili požiadavku na sedem rokov obmedziť prístup ľudí z nových krajín na pracovný trh.

Nemci sa tým dostali do sporu so susedným Poľskom, najväčšou z kandidujúcich krajín. Kancelár Gerhard Schröder, ktorý je veľkým advokátom Poľska, pri každej príležitosti pripomínal obavy obyvateľov pohraničných regiónov Nemecka pred rastúcou nezamestnanosťou v prípade rýchleho uvoľnenia pohybu pracovných síl. V opačnom prípade by podľa neho Nemci nemuseli so vstupom Poľska či rozšírením vôbec súhlasiť.

Poľský premiér Jerzy Buzek niekoľkokrát zopakoval, že sa s nemeckým znepokojením nestotožňuje a zastáva naďalej nesúhlasný, tvrdý postoj.

Maďari boli prví

Opačnú pozíciu zaujali Maďari, ktorí pre členské krajiny únie nepredstavujú veľké riziko. Budapešť nedávno ako prvá uzavrela citlivú kapitolu. Nevôľu tým vzbudila predovšetkým u Čechov. Praha Maďarom vyčítala, že ostatným krajinám zúžili vyjednávací priestor.

Maďarský model však vyhovoval aj Slovensku. Včera sme kapitolu voľný pohyb osôb uzavreli aj my. S rovnakým zdôvodnením. Vyhradili sme si právo na reciprocitu. Teda, ak nám členská alebo dnešná kandidujúca krajina obmedzí prístup na pracovný trh, budeme môcť postupovať rovnako.

Postoj Európskej únie v otázke voľného pohybu osôb slovenskí politici kritizovali, verejnosť však neodporovala. Podľa hlavného vyjednávača s úniou Jána Figeľa je to zrejme dané tým, že „mobilita slovenskej pracovnej sily je veľmi limitovaná“.

Česi ešte rokujú

Česká republika ešte o tejto kapitole rokuje a podľa posledných správ by ju chcela uzavrieť na jeseň. Česi chcú najprv rokovať s jednotlivými členskými krajinami, aby zistili, aké národné režimy budú voči českým pracovníkom uplatňovať. Podľa zdroja z Európskej komisie potom pripravujú diskusiu o citlivej otázke aj na domácej pôde. „Postupujú dosť opatrne,“ povedal pre ČTK zdroj.

Európska únia nepredložila jedinú relevantnú štúdiu, ktorá by podporovala jej obavy z masového prílevu lacnej pracovnej sily z kandidujúcich krajín. Nemohla sa vyhovoriť ani na skúsenosti z predchádzajúcich rozšírení o chudobnejšie krajiny.

Vďaka postoju predsedajúceho Švédska však nakoniec pristúpila na kompromis a umožnila tak politikom z kandidujúcich krajín zachovať si tvár na domácej politickej scéne.