Nestáva sa často, aby po predstavení, ktoré trvá až tri hodiny, diváci vykríkli - opakovať! Na Príbehoch obyčajného šialenstva sa tak stalo. O Petra Zelenku je záujem, aj na Slovensku ho preslávilo mocné médium - film. Jeho divadelná tvorba má podobný rukopis, nečudo, že sa stretla s rovnakým ohlasom. Hoci v divadle touto inscenáciou debutoval, získal Radokovo ocenenie Hra roka a v Bratislave bola zatiaľ vrcholom festivalu.
Podobne ako pri filmoch Knolflíkáři, Rok diabla či Samotári, aj v divadle Zelenka ukazuje, že každý je svojím spôsobom vyšinutý. Skutočných bláznov je málo, ale čudáctvo je norma. Predstavenie je panoptikom bizarných postavičiek. Podobne, ako sa vo filmoch Eva Holubová so svojím „To neřeš, po tom nepátrej“ či Macháček ako sfetovaný Jakub neveľkými rolami stali svojbytnými hrdinami s nosnými príbehmi, aj tu plejáda hercov dostáva podobnú šancu. Na charizmatického Ivana Trojana (neopakovateľná minimalistická komika) sa lepia „divní lidi“. V rodine, vo vzťahoch, medzi priateľmi, dokonca aj šéf mu so stoickým pokojom prizná, že je na chlapčekov.
Jiří Bartoška je karikatúrou disidenta, ktorému s režimom padol sexepíl. Predtým stačilo nesúhlasiť, rebélia bola zaručene zaberajúcim sexi imidžom. Teraz sa musí podrobiť rozmarom „kocourka“, ktorá na sex potrebuje publikum. Stačí, aby Linda Rybová apaticky stenala pri erotike v zákulisí a gag je na svete. Ani nemusí vyjsť na scénu. Alebo herecký výkon Niny Divíškovej, matky posadnutej fixnou ideou darovať krv Čečensku, keď núti syna, aby jej ju odobral. (Nominovaná na cenu Thálie.) Osamelý sused zase skúša náhradné sexuálne praktiky s vysávačom, umývadlom, až nájde ideálnu ženu vo figuríne. Hra je na prvý pohľad preháňaním až groteskou. No ak sa človek zamyslí, nájde paralely s okolím. Vlastne realizmus. Aj v tom je jej príťažlivosť.
HODNOTENIE: *****
